Tajomstvá naše každodenné

Elin Boalsová pracuje ako úspešná fotografka a s manželom Samom vychováva sedemnásťročnú dcéru Alice. Navonok jej nič nechýba, no len ona vie, ako ťažko sa jej prekračuje prah domova. Jedného dňa dostane list od Fredrika, priateľa z detstva. Počas dospievania na švédskom ostrove Gotland, v chudobe a bez otca, bol jej záchranným kolesom. Rané obdobie života je škvrnou na Elininej minulosti a mlčí o ňom aj pred najbližšími. S Fredrikovým listom sa však so spomienkami vynorí aj pocit hanby za skutok, ktorý kedysi spáchala. Osudný čin ju vtedy prinútil utiecť a pretrhnúť všetky väzby. Elin už viac nemôže zatvárať oči pred realitou, inak hrozí, že nadobro stratí rodinu aj samu seba.

"...hľadí za červenými svetlami taxíka, miznúcimi v noci, spolu s tým najcennejším, čo má. Vlastne mala. Akoby sa jej všetko vymykalo z rúk. Všetko, o čo tak tvrdo bojovala."

Výhodou románu Otáznik je polovica srdca je jeho anotácia, ktorá vyvoláva rovnaký dojem, akým pôsobí aj samotná kniha. Vzbudzuje pocit mysteriózna a tajomstiev, ktorými je opradená aj minulosť hlavnej postavy tejto knihy. Môžem povedať, že mám veľmi rád, ak sa dejové línie alebo uhly pohľadu v románe striedajú; a príbeh nie je jednoliaty a zameraný iba jedným smerom. V prípade tohto príbehu mi ale striedanie časových pásem (minulosti a súčasnosti) miestami prekážalo: a autorka ho využívala tak často, že som mal problém s udržaním pozornosti a orientáciou sa v časovej následnosti. Nedostatok som videl aj vo vykreslení hlavnej postavy. Autorka síce detailne opísala minulosť aj prítomnosť Elin, avšak neraz som mal pocit, akoby nešla pod povrch a jednotlivé črty a udalosti uviedla len veľmi okrajovo.

"Narodíme sa a jedného dňa zomrieme. Medzi 
týmito dvoma úsekmi sa musíme pokúsiť 
žiť tak dobre, ako sa len dá."
 

Čo na knihe oceňujem, je zaujímavý nápad a nepredvídateľnosť dejovej línie. Tá síce nie je ničím výnimočná a istotne by ste našli v kníhkupectve viacero podobných kníh. Celým príbehom sa však nesie pocit tajomna a toho, ako dokáže minulosť ovplyvniť našu prítomnosť – a v neposlednom rade aj to, kým teraz sme. Na druhej strane ale musím povedať, že som mal k spracovaniu knihy viaceré výhrady. Jednak to bolo striedanie časových pásem, no takisto aj dynamika príbehu, ktorá neraz stagnovala. Akoby dejovej línii chýbal hnací pud, ktorý by ju odbremenil od hluchých miest. Lundbergová síce píše dobre, ale aj napriek tomu nedokázala udržať moju pozornosť bez toho, aby som knihu po pár stranách "neodložil na neskôr". 
 

"Nedá sa milovať človeka, ktorý má srdce plné tajomstiev. Nejde to."

Román Otáznik je polovica srdca dokonale spĺňa charakteristiky oddychového čítania. Jeho zápletka nie je náročná, obsahuje viaceré pekné myšlienky a taktiež aj priestor na zamyslenie. Čo mi ale v príbehu chýbalo, bola dynamika a uveriteľnosť dejovej línie. Ak však hľadáte knihu, ktorá nebude ničím prevratná a ktorá vám spríjemní dlhé večery, Otáznik je polovica srdca môže byť dobrou voľbou.

Recenzoval: Dominik Petriska