Milá detská knižka učí empatii a pomáha tým, ktorí to potrebujú. Ako Dúha stratila farby

Všetko sa začalo celkom nenápadne. Natália svoj príbeh porozprávala pred spaním otcovi Miroslavovi Tokarčíkovi. Ten sa rozhodol preniesť dcérin nápad na papier a postupne vznikla kniha, ktorá dnes môže potešiť množstvo malých čitateľov.
Príbeh je jednoduchý. Za siedmimi horami a siedmimi dolinami si žije krásna Dúha. Jedného rána sa však ocitne v nepríjemnej situácii. Chystala sa na prechádzku po oblohe, no zistila, že stratila všetky svoje farby. Ako prvý ju na to upozornil kamarát holub – „Veď ty si celá čiernobiela, čo sa ti stalo?“
Dúha si nevie rady, je smutná, má obavy a stratu farieb si všimne aj lastovička, ktorá jej poradí, aby sa vybrala za doktorom Obláčikom. Je to veselý mudrc, ktorý liečil všetko, tak snáď pomôže aj Dúhe.

Deti sa prostredníctvom jednoduchého príbehu učia rozpoznávať smútok, všímať si pocity druhých a chápať, že niekedy stačí prejaviť záujem alebo podať pomocnú ruku.

Ako hovorí Viktória Dušecinová z vydavateľstva Taktik: „Kniha je o všímavosti, empatii a vzájomnej pomoci. Aj preto sa vydavateľstvo Taktik rozhodlo celý zisk z predaja knihy venovať na pomoc iným. Časť peňazí venujeme košickej detskej onkológii, druhá časť poputuje organizácii IPčko, ktorá sa venuje mladým, ktorých svet tiež stratil farby. Takže darujte svojim deťom príbeh, ktorý pomáha,“ dodáva.

Rozprávka má aj hlbší rozmer, ktorý ocenia predovšetkým rodičia. Deti totiž nie vždy dokážu pomenovať, čo ich trápi, prečo sú smutné alebo prečo sa zrazu uzatvárajú do seba. Príbeh Dúhy im ukazuje, že aj nepríjemné pocity sú prirodzenou súčasťou života a netreba sa za ne hanbiť. Rovnako dôležité je naučiť sa všímať si, keď sa niekto v našom okolí necíti dobre. Niekedy nemusíme mať pripravené riešenie ani správne slová. Stačí záujem, vypočutie a ochota pomôcť. A práve to je posolstvo, ktoré si môžu deti z tejto knižky odniesť aj do každodenného života.

Kniha Ako Dúha stratila farby tak môže byť pekným darčekom pre malých čitateľov a následne príležitosťou na rozhovor s rodičmi o emóciách, priateľstve a pomoci druhým. A možno bude pre niektoré deti inšpiráciou, aby aj ony začali vymýšľať vlastné príbehy. Veď Natália je dôkazom, že na prvú knihu netreba čakať do dospelosti.