bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe iBux.sk







Somár je...

Somár je Švajčiar, tak píše Jozef Banáš v jednej svojej poviedke o somárovi, ktorý uviazol na hranici dvoch jazykovo odlišných štátov. V podtitule sa však kniha chváli, že je o tom, ako prežiť (človeku) medzi ľuďmi. 

Banášova kniha obsahuje mnoho žánrov a "podžánrov", že ich je problém aj vymenovať - päťsto rôznych útvarov - od aforizmov, epigramov, anekdot, až po texty piesní a poviedky. Tá pestrosť je príťažlivá aj preto, že obsahuje ilustrácie Ivana Popoviča a kaligramy Dávida Popoviča. Oddychové čítanie si tak môže čitateľ striedať s oddychovým pozeraním vtipných obrázkov. 

Autorove úvahy sú miestami hlavne vtipné, inde úplne vážne myslené, akási autobiografia myslenia. Nie nadarmo sa hovorí, že nech píše spisovateľ o čomkoľvek, podáva zároveň svedectvo o sebe. Zvlášť, keď je to tento typ veselo vážnych postrehov zo života. Bolo by nosením dreva do lesa citovať nejaké myšlienky a múdrosti z tejto knihy, lebo v každej vete (v každom odseku) je nejaká múdrosť, lenže ju čitateľ musí vylúskať ako jadro z lieskového orecha. Presne tak, ako dobrý vtip musí mať skrytú a prekvapivú pointu. 

Nedá mi nespomenúť si na iné Banášove knihy. Ako prvú som čítal "Idioti v politike" a tá u mňa naďalej vedie. "Kódy" už boli o niečom inom, o niečom vážnejšom a v duchu "kontroverzy". To dnes, vo všeobecnosti, zvyšuje atraktívnosť napísaného. Aj v tomto "Somárovi..." je to zmes vážnosti skrytej pod plášťom humoru.

Čo sa týka aforizmov, epigramov a anekdot, teda všetkých ilustrácií od Ivana Popoviča, nemožno im uprieť vtip a aktuálnosť, lebo dobré vtipy založené na "živote" s erotickým podtextom nestarnú. 

Len tak na okraj: Niektoré príliš dlhé odseky mi vnukli "kacírsky" poznatok, že dnes (v ére množstva slov na internete) možno pokladať za základ napísanej myšlienky nie vetu, ale odsek. Preto by odseky nemali byť príliš dlhé, lebo sa v nich (v myšlienke) čitateľ ťažšie orientuje...

Keďže táto kniha je zväčša o názoroch a úvahách autora, čitateľ môže s nimi voľne polemizovať a tak si dotvárať svoje presvedčenie, zapojiť sa do vnútornej diskusie. Ako inak, vyskytujú sa tu aj súvislosti s náboženskými kontúrami minulosti. Sympaticky som prijal (okrem mnohých iných) vetu: "To najhoršie potrebuje najviac reklamy". Pochopiteľne, to dnes platí najmä o televíznych reklamách.

Kto má rád kreslený humor, krátke vtipné postrehy a tiež úvahy o svete a ľudskej spoločnosti, rád si túto knihu prečíta a prelistuje.


Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/471273/somar-je.html

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.