bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe iBux.sk







SLoníča, ktoré chce zaspať

Písať recenziu na túto knihu, je ako písať recenziu na Necronomicon. Obe spadajú do oblasti magických grimoárov, dejovo sú nulové a útočia na psychiku človeka. Až na to, že šialený Arab Abdul Alhazred nemal v úmysle robiť z rodičov mediátorov medzi naším svetom a svetom snov a rozhodne neurčil svoj Necronomicon deťom.

Kniha Sloníča, ktoré chce zaspať nie je bežnou rozprávkovou knihou. Príbeh tam nie je skoro žiaden. Malá slonica Nezbednica chce ísť spať a cestou do svojho "pelíška" stretáva zvieratká, ktoré tiež idú spať, zaspávajú, už spia. Cieľom nie je prečítať rozprávku do konca, ale uspať dieťa.

Koľkokrát som už zopakoval slovo spať? Tak, nech sa rodičia pripravia, že v knihe sa daný pojem a jej synonymá objavia hádam v každom riadku. Opakované výrazy súvisiace so spánkom, opakovanie mena dieťaťa, zívnutie (vyznačené v texte - aby si v daný moment rodič zívol) - to sú psychologické postupy, ktoré majú malé deti uviesť do fáze spánku. Aby kniha fungovala ako má, treba presne dodržiavať inštrukcie, ktoré sú popísané v knihe. A, samozrejme, autor nenesie zodpovednosť za výsledok.

Ja som knihu vyskúšal na mojej päťročnej dcére. Rád robím experimenty (ako bábätku som jej dával do postieľky namiesto plyšákov plastového votrelca) a bol som zvedavý, ako priebeh uspávania so slonicou Nezbednicou dopadne.

Večer prvý - dcéra nabudená na čítanie. Popri čítaní sa stále pýtala, prečo sa v knihe objavuje jej meno. Dočítal som do konca. Bola hore ešte ďalšiu polhodinu. Nakoniec som sa s ňou musel vyvadiť, že všetci jej kamaráti už dávno drichmú, tak nech začne chrapkať aj ona.

Večer druhý - dcéra nabudená na čítanie. Ja som unavený z celého dňa. Dočítal som asi do polovice. Nepamätám si. Zaspal som. Krpaňa tiež. Neviem, či to bolo kvôli knihe.

Večer tretí - dcéra nabudená na čítanie. Po druhej strane ju to prestalo baviť. Vyliezla z postele a doniesla inú knihu.

Večer štvrtý - dcéra nie je nabudená na čítanie. Presviedča ma, aby som jej porozprával príbeh o Harry Potterovi. Ten jej obľúbený - ako HP bojuje s hmyzoidným votrelcom. Kniha išla stranou. Harry nakoniec vyhral.

Večer piaty - dcéra nabudená na nejakú pesničku. Najprv jej zaspievam Stánky od Nedvěda. Nevie si vysvetliť vetu "Skleniček pár a pár tahú z trávy...". Potom čítame Slonicu. Zaspáva ešte pred koncom. Je 21. hod. Ona zvykla spať už o pol hodinu skôr.

Večer šiesty - dcéra nabudená na čítanie. Z knihovničky si vyberá Sloníča, ktoré chce zaspať. Vraj sa jej páči. Dočítame do konca. Dostáva pusu na dobrú noc. Zaspí.

Večer siedmy - uspáva babka. S knihou. Malá zaspáva približne v polovici čítania. Pochopil som, že nie som vhodný na čítanie takéhoto druhu literatúry. Ale Harry to aj tak vyhráva. I s votrelcom.

Verdikt - Kniha skutočne nezaručuje, že dieťa zaspí. Myslím si, že to ani nie je dôležité. Oveľa dôležitejšie je, že rodič číta (rozpráva) pri zaspávaní rozprávku. Hocijakú. Dieťa počuje jeho hlas, cíti sa v bezpečí a spokojne môže odfukovať až do rána.  Okrem toho - knihu sme čítali ešte veľakrát. Úspech bol síce nulový, no krpani sa rozprávka páčila. 

Recenzoval: Marian Kubicsko
http://idolov.blogspot.sk/2017/01/recenzia-slonica-ktore-chce-zaspat.html

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.