Ready Player One – Hra sa začína

U mňa to bol však obrovský omyl. Kniha ponúka realistickú víziu budúcnosti z roku 2044, kde väčšinu sveta ovláda chudoba a počítačová hra. Pre dystopie som mala vždy slabosť, pretože bolo skvelé vidieť, ako si ľudia predstavujú svet o niekoľko rokov neskôr. Rok 2044 nie je až tak ďaleko a takáto budúcnosť sa môže čoskoro stať realitou. Veď aj nás svet je zväčša ovládaný technológiami. Hlavný hrdina Wade uniká do OASIS-u pred krutou realitou, ktorou je chudobný život u tety, ktorá mu vezme aj to posledné, čo má. Wade sa teda musí skrývať spolu s jeho počítačom a v OASIS-e môže byť konečne šťastný. Wade aj ostatné postavy mi boli nesympatické. Vlastne, nie nesympatické, len som sa do nich nedokázala vžiť. Tí jeho kamoši (mená som už zabudla) sa mi fakt páčili. Celkovo boli postavy skvelo vykreslené, ich konanie a rozmýšľanie realistické a nepochybujem, že ostatní čitatelia sa do nich dokážu vžiť. Zbytočne natlačená tam bola "romantická zápletka", ktorá bola v podstate úplne o ničom. Taká vec sa do tejto knihy proste nehodí. 

Jedinou skutočnou zbraňou v tejto škole boli slová, a preto som sa nimi naučil oháňať. 

Celý princíp OASIS-u bol veľmi zaujímavý. Mohli ste viesť dvojitý život, pretože OASIS nebola len počítačová hra. Bolo to neskutočne fascinujúce. Mohli ste chodiť do školy a naozaj sa učiť, nakupovať, jednoducho ste mohli robiť všetko, čo by ste chceli robiť aj v reálnom živote. A ako bonus tam bol hon za zlatým vajcom, ktoré hráčovi ponúka všetko bohatstvo tvorcu tejto hry. Stačí len nájsť tri kľúče a získať vajce. Týmto nápadom ma autor ohromil, lebo aj napriek tomu, že ľudstvo je už teraz hrozne závislé na hrách a celkovo technológii, bolo toto niečo fakt skvelé aj keď to bolo vlastne zlé. Ale tu to nakoniec neskončilo tak úplne pri tej hre, lebo sa stalo pár zásadných vecí a zrazu z toho bol pomaly boj o život. V knihe sú takisto skvelo zachytené rozdiely medzi ľuďmi - bohatstvo-chudoba, žena-muž... a sú fakt neuveriteľne realistické a viditeľné. Autor v knihe rieši problém, s ktorým sa spoločnosť stretáva už teraz, len o pár rokov neskôr. A nepochybujem, že na tom bude aj naša spoločnosť horšie. Myslím, že veľmi podobne ako v tejto knihe. Neviem, kde bola chyba, že mne sa tá kniha vôbec nepáčila. Možno mi nesadol autorov štýl písania, lebo aj napriek skvelému nápadu, mi to prišlo hrozne nudné, nezáživné a chcela som to zavrieť už po prvých 50-tich stranách. Koniec bol však celkom akčný a napätý, tak aspoň to bolo pre mňa plusom. V priebehu celej knihy som sa však neuveriteľne nudila a jediné, čo som si želala bol koniec. Ani neviete, ako veľmi ma to mrzí, pretože tá kniha vyzerala fakt dobre. 

Môj život nebol taký zlý. Aspoň som si to stále opakoval v márnej snahe odvrátiť pocit nesmiernej osamelosti. 

Nemôžem vám túto knihu odporučiť, keďže mňa samotnú neohúrila, ale objektívne vám môžem povedať, že je to naozaj veľmi dobrý príbeh s podareným spracovaním a fantastickým nápadom a náhľadom do budúcnosti, ktorá nám o chvíľu môže zaklopať na dvere. Myslím, že stojí za to, aby ste jej dali šancu, pretože väčšina čitateľov z toho bola nadšená a ja som len jedna z mála, komu sa to nepáčilo. Ernest Cline prišiel určite s niečím novým a podareným a som si istá, že keď neočaril mňa, tak očarí aspoň vás. Bohužiaľ, hodnotenie je také, aké je. 

Recenzovala: Natália Chudá
http://world-of-books-by-naty.blogspot.sk/2016/08/ready-player-one-hra-sa-zacina.html