Úvodná stránka › Čitateľské recenzie › Poviedky o Rusku

Poviedky o Rusku

Dmitry Glukhovský patrí medzi súčasných ruských autorov, ktorý ako jeden z mála píše literatúru, ktorá baví veľké spektrum ľudí. Ak nerátame klasikov, ľudia pristupujú k ruskej literatúre skôr sporadicky. Autori ako Ulická či Stepnovova sú známi skôr medzi náročnejšími čitateľmi. Glukhovsky sa však svojou tvorbou priblížil viacerým generáciám a väčším masám. Jeho séria Metro zožala obrovský úspech medzi fanúšikmi sci-fi a aj medzi tými, ktorí tento žáner neobľubujú. Keďže bola spracovaná aj vo forme videohry, poznajú ju aj tí, ktorí nečítajú. Ja sa priznám, že som začala, no nedočítala som prvý diel, hoci sa k nemu plánujem vrátiť. Poviedky o Rusku ma však lákali už dlhšie, keďže sa o tento štát naozaj zaujímam. Chcela som poznať pohľad človeka, ktorý tam žije a tvorí, a zároveň svoj názor prezentuje verejne. Musím uznať, že v tejto knihe spracoval hneď niekoľko tém, z ktorých som niekoľko už poznala. Napríklad hneď prvá poviedka rozoberá prípad ruského geológa, ktorý "objavil peklo". Tento prípad bol spomínaný na Refresheri, no autor ho rozobral detailnejšie, čo sa mi veľmi páčilo.

V tejto knihe je súhrn šestnástich poviedok, ktoré sú mierne satirické, no obsahujú reálny pohľad na súčasné Rusko. Vníma nimi rôzne spoločenské javy, ktoré Glukhovsky rozoberá triezvym pohľadom na svet. Jeho myšlienky môžu byť práve v Rusku prijímané ako negatívne, no myslím, že každý čitateľ ich musí zanalyzovať sám. Keďže v knihe vníma aj mocnosti, knihu možno považovať za politickú. Rieši reálne problémy, z ktorých niektoré sú aj staršieho rázu. Občas v knihe čitateľ môže nájsť prvky humoru, kedy autor používa iróniu a narážky. Autor vníma rôzne aspekty v kratších textoch, ktoré podávajú celkovú výpoveď o Rusku. Autor to robí veľmi inteligentne, volí veľmi vyberaný slovník a tiež sa zameriava na naozaj rôzne témy, ktoré čitateľa nútia rozmýšľať.

Rusko býva na rôznych stránkach označované za životný štýl, a nie štát. Glukhovsky to zobral podobným smerom. Často práve iróniou naráža na ruské paradoxy. UFO či práve "objavenie pekla" sú také tradičné príklady, ktoré sú naozaj známe. A hoci táto kniha pôsobí ironicky a vtipne, ako celok ju nemôžeme brať ako žart. Ukazuje reálnu situáciu na ktorú je ťažké nájsť riešenie. Téma súčasného Ruska je veľmi často rozoberaná z ekonomickej, ale aj politickej stránky. Priznám sa, že som mala možnosť rozprávať o týchto témach s Rusmi, ktorí mi povedali ako vnímajú situáciu v ich domovine a neboli nadšení. Poviedky o Rusku je veľmi realistická zbierka poviedok, ktorá zároveň skrýva tajomno, či ju môžeme brať naozaj pravdivo. Na to si už však musí čitateľ spraviť názor sám.