Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla

Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách – z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.

Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením. Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače. Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom. Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá spávať, preto pátra ďalej. Keď objaví dôkazy o tom, že má strýka, začnú v nej hlodať pochybnosti. Čo ak otec stále žije? Čo ak mama klamala? S pomocou bývalého priateľa sa Angie vydá z Nového Mexika do Los Angeles, aby otca našla. Cestou sa dozvedá neľahkú pravdu nielen o sebe a mame, ale zisťuje, čo sa v minulosti skutočne stalo s otcom.

"Nerev, prikázala si v duchu a utrela si slzy. V trinástich mala s umením sebakontroly už dosť skúseností. Emócie dokázala ovládnuť, zavrieť ich do škatuliek a odoslať do nedostupných hlbín svojho vnútra."

Prednosťou knihy Keby som ťa našla je najmä spôsob, akým je celý príbeh vyrozprávaný. V románe sa prelínajú dve dejové línie: jedna z pohľadu Marilyn, ktorá sa zaľúbila do Jamesa, a druhá z pohľadu Angie, jej dcéry. Aj napriek tomu, že je celá kniha postavená na hľadaní akejsi pravdy o tom, čo sa v skutočnosti stalo, dejová línia príbehu nie je taká priamočiara, ako by mohli čitatelia očakávať. Za negatívum považujem viaceré hluché miesta v prvej polovici románu. Hoci autorka prišla s pútavým námetom, mal som pocit, že z neho nedokázala vyťažiť maximum.

Aj keď sa jej kniha čítala dobre a jednoducho, deju chýbal spád. Skutočnú gradáciu román nabral až na samom konci, kde autorka odkrýva tajomstvá a odpovedá na otázky čitateľov. Pozitívum vidím najmä v rôznorodosti tém, ktorým sa autorka v knihe venuje. Sú nimi zneužívanie, domáce násilie, no takisto aj pátranie po pravde a minulosti. Zaujímavé je tiež sledovať, do akej miery dokáže minulosť ovplyvniť prítomnosť. Autorka pôsobí na emócie a často poukazuje na následky nášho konania.

"...keď je človek zamilovaný, celý svet má na dosah ruky."

Keby som ťa našla možno považovať za príjemné oddychové čítanie, ktoré má však niekoľko nedostatkov. Za pozitívum považujem originálny štýl vypovedania príbehu, a takisto aj celkový námet románu. Viacerým čitateľom ale môže spomínaný štýl prekážať. Sám som sa niekoľkokrát nevedel v dejovej línii zorientovať a ujasniť si, ktorá udalosť predchádzala ktorej. Ak však hľadáte netradičné čítanie, ktoré vás bude držať až do poslednej strany v napätí, Keby som ťa našla môže byť tou správnou voľbou. Autorka kvalitou neprekonala svoju predošlú knihu, avšak dokázala si udržať štandard, ktorý pred troma rokmi nastolila. Prajem pekné čítanie.

zdroj obrázkov: weheartit.com

Recenzoval: Dominik Petriska