Čo ak vás vlastná pamäť oklame? Napínavý triler Izba č. 11 vedie do povojnového Paríža

Olivia Finnová sa profesionálne zaoberá poruchami pamäti v londýnskej nemocnici Charing Cross. Vie teda, že ľudská myseľ nie je bezchybný archív, v ktorom má každá udalosť svoje presné miesto. Keď však polícia v Paríži kontaktuje Oliviu pre jej 96-ročnú starú mamu Josephine, odborné vedomosti zrazu nestačia.
Josephine tvrdí, že v hoteli Lutetia na konci druhej svetovej vojny niekoho zavraždila. Olivia spočiatku vidí predovšetkým zmätenú starú ženu, ktorá si možno nesprávne vysvetľuje vlastnú minulosť. Potom sa však objaví záznam o žene, ktorá v hoteli skutočne zomrela v roku 1945. Náhoda? Výplod chorej mysle? Alebo priznanie, ktoré malo zostať utajené celé desaťročia?

Matthew Blake stavia príbeh na rozpore medzi tým, čomu chceme veriť, a tým, čo naznačujú dôkazy. Olivia nemôže jednoducho odmietnuť slová svojej starej mamy, no nemôže im ani bezvýhradne dôverovať. Každá ďalšia stopa otvára nové otázky a pátranie po pravde sa postupne mení na nebezpečný závod s časom. Navyše, minulosť prestáva byť iba rodinným tajomstvom a začína ohrozovať aj ľudí v súčasnosti.

Jednou z najzaujímavejších stránok knihy je prostredie. Hotel Lutetia nie je vymyslenou kulisou, ktorú autor vybral len preto, že znie dostatočne elegantne. Má za sebou skutočné dejiny, ktoré sa s atmosférou románu spájajú až nepríjemne presvedčivo.
Po oslobodení Paríža v roku 1944 sa v hoteli nachádzalo nemecké vojenské a spravodajské zázemie. V roku 1945 však Lutetia dostala úplne inú úlohu: slúžila ako prijímacie a identifikačné centrum pre Francúzov vracajúcich sa z nacistických koncentračných táborov. Ľudia sem prichádzali v nádeji, že nájdu svojich blízkych, prípadne sa dozvedia, čo sa s nimi stalo. Historické pramene odhadujú, že hotelom prešlo približne 17- až 20-tisíc ľudí.

Práve tento kontrast dáva príbehu ďalší rozmer. Za honosnou fasádou hotela sa skrýva história utrpenia, strát a ľudských osudov, ktoré sa nedajú jednoducho uzavrieť kapitolou v učebnici dejepisu. Blake využíva skutočné historické pozadie a prepája ho s fiktívnym zločinom. Izba č. 11 tak nie je len miestom, kde sa mala odohrať vražda, ale aj symbolom minulosti, pred ktorou sa nedá donekonečna utekať.

Matthew Blake sa k psychologickému trileru vracia po úspešnom debute Anna O, ktorý sa dostal k čitateľom vo viac než štyridsiatich krajinách. Aj v novšom románe ho zaujíma hranica medzi tým, čo človek prežil, čo si pamätá a čo si o vlastnej minulosti rozpráva.
V prípade Josephine je táto otázka obzvlášť naliehavá. Môže sa spomienka po mnohých rokoch vynoriť v takej podobe, že človeku obráti život naruby? Dokáže človek správne rozpoznať vlastné zážitky, ak sa jeho pamäť mení? A čo ak sa niekto rozhodne spomienky druhého človeka využiť vo svoj prospech?

Ohlasy zo zahraničia vyzdvihujú predovšetkým napätie, nečakané zvraty a tému pamäti. Publishers Weekly ocenil výraznú hlavnú postavu aj otázky, ktoré román kladie o fungovaní spomienok. Autor bestselleru Žena v okne A. J. Finn vyzdvihol originálny námet, štýlové písanie a nezabudnuteľný záver. Lee Child, stvoriteľ Jacka Reachera, knihu označil za jeden z najlepších trilerov roka.

Medzi silné stránky knihy Izba č.11 patrí prepojenie dvoch časových rovín, historické pozadie a záhada, ktorá zasahuje do rodinnej minulosti. Možno však budete považovať komplikované dejové zvraty za menej uveriteľné. Pri podobne vystavanom trileri je navyše dôležité, aby rozuzlenie uspokojivo vysvetlilo aj detaily, ktoré spočiatku pôsobia nenápadne.