Odpusť mi Leonard Peacock

Odpusť mi, Leonard Peacock

Prvé strany knihy som čítala s dosť divným pocitom. Niežeby som nerozumela, čo čítam, ale nerozumela som, prečo? Chvíľami som uvažovala o tom, že knihu nedočítam a pri jej zatváraní jednoducho poviem: Sorry! Ale zvedavosť ma nepustila. Až posledné strany knihy prezradia odkaz knihy pre všetkých mladých ľudí na tomto svete. Ak vydržíte do poslednej strany aj vy, pochopíte posolstvo knihy a odkaz Leonarda pre dnešnú mladú generáciu.

Rozprávačom príbehu je sám Leonard Peacock, ktorý rozpráva svoj životný príbeh. Aj keď je to takmer čerstvý 18-ročný chalan, v hlave má jasno, čím by v budúcnosti chcel byť. Nechcel by byť. Doslova. Práve na svoje 18. narodeniny plánuje prekvapiť svoju matku Lindu a vraždou spolužiaka Ashera a svojou samovraždou. Čo ho ale viedlo k tomuto kroku, čo sa v jeho živote stalo, že plánuje v deň svojich narodenín stlačiť spúšť pištole pri svojej hlave?

Leovym najobľúbenejším učiteľom v škole je herr Silverman, ktorý vyučuje predmet o holokauste. Leonard má tento predmet najradšej, pretože holokaust ako súčasťou svetových dejín kladie mnoho morálnych otázok, o ktorých jednoznačnosti odpovedí sa môžu viesť siahodlhé polemiky a diskusie. A Leo ide na život a svet filozoficky. Najbližším priateľom sa mu stáva staručný sused, ktorý je pre neho v živote vzorom otca, muža a priateľa. Jeho svojská matka Linda je viac pohltená prácou v módnom biznise, ako materskými povinnosťami a pudmi. Preto je Leonard odkázaný na samovýchovu.

Ako príslušník teen-skupiny to nemá v živote jednoduché. Spoznáva a učí sa žiť s novými pocitmi, dospieva, mení názory, rebeluje a robí napriek každej autorite. Ešte horšie však je, ak mladých dospievajúcich nemá kto vypočuť. A toto je aj prípad Leonarda, ktorý sa vnútorne nevie vyrovnať s otrasnou skúsenosťou, s ktoreji následkami sa sám nevie vyrovnať. Ešte šťastie, že jeho volanie o pomoc včas zachytí herr Silverman. Ako sa ukáže, aj herr učiteľ má jedno tajomstvo, ktoré pred svetom ukrýva. Preto Leonarda chápe a rozumie jeho pohnútkam. S čím však ale nesúhlasí, je spáchanie vraždy a samovraždy.

Kniha v metaforách a vtipných, ale aj vážnych vyjadreniach Lea hovorí o mladých ľuďoch, ktorí nevedia v dnešnom svete nájsť svoje miesto. Cítia sa sami a opustení, nepochopení, celý svet akoby bol proti nim. V tomto veku mladí spoznávajú svoju sexualitu, sympatie k opačnému pohlaviu – alebo aj nie. Necítia lásku a oporu ani zo strany najbližšej rodiny, ktorá by mala ako prvá ponúknuť pomocnú ruku. Zúfalé výkriky do sveta v podobe zdanlivo nevysvetliteľného správania a činov často ostávajú dospelými jedincami nepovšimnuté.

Pri čítaní o Leonardových ťažkostiach a pláne zavraždiť svojho spolužiaka sa nebudete rehotať a chytať sa od smiechu za bruchá. Leo zasadí čitateľovi do hlavy chrobáka, aby sa zamyslel na postojmi sveta a dospelákov k mladým a dospievajúcim jedincom našej spoločnosti. Prinúti spomenúť si na časy nášho vlastného dospievania a problémy, ktoré sa nám zdali vtedy väčšie ako celý vesmír. Leo pobaví, ale prinúti zamyslieť sa, čo považujem za najlepšiu kombináciu.

 „Wikipedia okrem toho tvrdí: ,Každý rok spácha samovraždu vyše milióna ľudí.´ Takže podľa Wikipedie, kým naša planéta obehne Slnko, samovražda pripraví o život milión ľudí. Ktovie, čo by na tento zaujímavý fakt asi povedal Charles Darwin. Prirodzený výber? Spôsob, akým príroda chráni silnejších a potrebnejších? Je moja myseľ iba sprostredkovateľom prírody? Bol by na mňa strýko Charlie Darwin hrdý?“

Recenzoval: Michala Guľasová
http://www.citaj.to