Nikdy nestrácaj vieru v seba samého | recenzia knihy Stratení (Gayle Formanová)

Tvorba Gayle Formanovej však neskončila uvedeným románom a v slovenskom preklade si čitatelia mohli neskôr prečítať Iba jeden deň s pokračovaním Iba jeden rok, Kam zmizla, Bola som tu či Nehľadaj ma. Romány spájala podobná tematika lásky, rodiny, ťažkých životných rozhodnutí a teda tém, ktoré sú blízke každému smrteľníkovi. Jej najnovšia kniha Stratení je určená mladším čitateľom. Hovorí o hľadaní vlastnej cesty a seba samého, ale aj o tom, aké je byť stratený a na pokraji síl. Ako uvádza anotácia románu, človek by sa nemal nikdy hrať na niekoho, kým nie je, a mal by byť úprimný predovšetkým k sebe samému.

„Vôbec sa nepoznajú, každý má iný život a iné problémy, ale všetci traja chápu smútok rovnako. Ako stratu.“

V rušnom Central Parku sa za zvláštnych okolností stretnú traja mladí ľudia. Nádejná speváčka Freya, ktorá počas nahrávania debutového albumu stratila hlas a jej mama prežíva nečakanú prekážku horšie než samotná dcéra. Harun, mladík s etiópskymi koreňmi, ktorý plánuje odísť s chlapcom, svojou láskou, pričom jeho rodičia nič netušia. Harun sa totiž bojí, že pre ich vierovyznanie a vernosť tradíciám jeho priznanie neprijmú. A napokon Nathaniel, ktorý pricestoval do New Yorku po rodinnej tragédii s jasnou predstavou, ako naloží so životom. Predtým však mieni navštíviť všetky miesta, na ktoré ho mal otec vziať, no zostalo len pri prázdnych sľuboch. Všetci traja sa cítia nesmierne osamelí a stratení. Postupne odkrývajú svoju minulosť, pred ktorou len zatvárali oči.

Určite nebudem klamať, keď poviem, že Gayle Formanová patrila k mojim najobľúbenejším autorom. Získala si ma svojím jednoduchým štýlom, ktorý ma neustále nútil čítať knihu ďalej a rozmýšľať nad zápletkou aj neskôr. Získala si ma tiež postavami, ktoré vždy prepracovala do hĺbky a aj napriek tomu, že boli knihy tematicky podobné, každá sa niečím odlišovala. Síce som si čítanie posledných autorkiných kníh užil, musím povedať, že som čakal o trochu viac. Akoby mi v nich chýbala akási iskra – tá, ktorú vložila Formanová do svojich prvých troch kníh. Pokles bol viditeľný aj v hodnoteniach čitateľov na portáli goodreads.com. Práve preto som bol veľmi zvedavý, čo prinesie jej novinka Stratení.

„Moje srdce bolo chybné nie preto, lebo ľúbilo nesprávneho človeka, ale preto, lebo bilo v hrudi zbabelca.“ 

Už na začiatku si všimnete, že sa Stratení odlišujú od predošlých autorkiných kníh. Je to najmä troma hlavnými postavami – a štýlom, ktorým autorka rozpovedá celý príbeh. Odlišnosť od predošlých kníh spočíva v zložitosti vypovedania dejovej línie, ktorá sa prelína v troch rovinách. Takzvané points of view (POV) sa neustále striedajú, kniha sa rozdeľuje do dvanástich častí a v rámci nich do ďalších kapitol. V konečnom dôsledku sa pred čitateľa dostane miesto príbehu s originálnym námetom zmiešaná všehochuť čohosi, v ktorej sa veľmi rýchlo stratíte. Možno je  to princípom tejto knihy. Stratení si vyžadujú pevnú dávku nervov a sústredenia sa a ak to s nimi zvládnete do konca, čaká vás nepredvídateľný záver. Výsledok? Mne ešte väčšmi domotal hlavu.

„Bolesť – tá človeka vždy dostihne.“

Aj keď som s knihou miestami zápasil a čítal ju na dvakrát, neľutujem, že som sa dopracoval až do konca. Gayle Formanová nám Stratenými ukázala ďalšiu stránku svojej tvorby. Ak sa vám páčili jej predošlé knihy, určite by ste mali dať šancu aj tejto. Prajem pekné čítanie! :-)

Recenzoval: Dominik Petriska