My, my, my

Už som teda naznačil, že je to rodinný príbeh, trochu zvláštny, zameraný na psychológiu vzťahov medzi manželmi, ale aj vzťah oboch rodičov k synovi. To ešte nie je všetko, rodinná história je zarámovaná do umeleckého prostredia známych galérií v Európe. Dej sa odohráva na cestách a vo významných galériách, preto obsahuje často aj opis dojmov z vystavených umeleckých diel. To mi bolo zvlášť blízke a samozrejme aj to cestovanie s bývaním v hoteloch a so stretávaním sa so zaujímavými ľuďmi. 

Formálne je kniha písaná v jednoduchých očíslovaných kapitolách a sleduje dve dejové línie, zoznámenie a spoločný život Douglasa a Connie, neskôr aj ich syna Albieho a ich príbehy na ceste Európou. Ich manželský život je veľmi realisticky opísaný bez zbytočných emócií. Čitateľ sa vie vcítiť do príbehu, lebo kto by nemal svoj vlastný životný príbeh? Každý v tom môže nájsť kus poučenia i zrkadlovej podobnosti s vlastnými skúsenosťami. 

Osobitne som sa tešil z popisu dojmov z galérií, ktoré poznám. Môj názor a zážitky sa často podobali na opis v knihe. Zaujímavá bola aj psychológia vzťahov dvoch naprosto odlišných osobností v manželstve aj ich "asymetrický" pohľad na výchovu syna. Neprinieslo to dobré ovocie. Napäté vzťahy dospeli do kritického bodu práve na ich spoločnej okružnej ceste od Paríža, cez Amsterdam, Veronu, Benátky, Madrid a Barcelonu až k rozuzleniu. 

To vyvrcholenie udalostí bolo z viacerých ohľadov nečakané a úplne nakoniec symbolicky vyjadrilo plynutie životných príbehov bez zastávky, stále k novým cieľom a k novým príbehom pre nové knižné spracovanie. Ešte by som rád pripomenul zvláštne dialógy postáv s nádychom "anglického" humoru, ktorý mám rád. Len niekoľko myšlienkových "vychytávok" z knihy na záver.

Páčilo sa mi: ... rozjarene som bľabotal, ako moderátor rannej šou... Connie nemala rada turistických sprievodcov, lebo nechcela mať rovnaké zážitky, ako iní turisti. To mi je celkom sympatické, aj keď užitočnosť dôkladnej informovanosti pred cestou schvaľujem. Sexuálny život iných ľudí je vraj ako dovolenky iných ľudí - ste radi, že sa mali dobre, ale nepotrebujete vidieť ich fotky z dovolenky... Trocha tvrdé k nám, cestovateľom :)

Connie si nerobí ťažkú hlavu z končiacich vecí, veď všetko je raz prvýkrát, ale všetko raz bude aj naposledy. Connie tiež hovorí, že pri umení nejde o to, či sa mi páči alebo nie, ale o to, čo pri tom cítim. Nepáčilo sa mi v knihe použitie tvaru "Vidíme sa ráno" vo význame "Uvidíme sa ráno". To je iste len záležitosť prekladateľky (a módy), ja v tom nevidím (moju) jazykovú logiku. A to by hádam stačilo na ilustráciu svojského humoru a "myšlienkovej" pravdy autora knihy.

Keď človek číta takúto knihu, ktorá je viac, či menej o obyčajnom živote, napadne ho, že napísať podobný román nie je až také zložité. Čaro umenia je však práve v tom talente, písať aj o všedných veciach pútavo a tak, aby to bolo niečim nezvyčajným, aby to čitateľ dočítal. Pri tejto knihe "nedočítanie" nehrozí. 

Recenzoval: Jozef Javurek

http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/383101/my-my-my.html