Mrazivo horúci boj proti neviditeľnému nepriateľovi

A jeho Zásah sa nakoniec ukázal ako zásah do čierneho. Slabá slovná hračka, viem. Ale aj tie sú súčasťou reči postavy, ktorej motivácia je hlavnou (a dosť desivou) silou deja. Páči sa mi, že hrdinami Adamsovej knihy nie je vymakaný špecializovaný tím pátrajúci po sériovom vrahovi, ako je to v súčasnosti trendom, ale obyčajný manželský pár, čo sa ocitne v prekérnej situácii. James a Elle sú tak čitateľovi mnoho bližší, dokáže sa s nimi ľahšie stotožniť aj držať im palce, aby to dotiahli do úspešného konca. Čo vôbec nie je ľahké, keďže sa stali obeťami vo vopred pripravenej pasci...

"Zamieril na brunetku z toyoty a stredom zameriavača ju dôkladne rozštvrtil. Stála vedľa manžela a držala sa ho za lakeť, len pár krokov od motora ich auta. Keby sa mu podarilo trafiť ju presne do stredu tela, dostal by úžasný červený fľak na celej prednej kapote. Z toho mal zakaždým veľmi príjemný pocit. Niet nad poriadny rozprsk vnútorností typu Johna F. Kennedyho, keď to niekto schytá pred správnym pozadím..." (str. 49)

James a Elle cestujú naprieč Mohavskou púšťou v Nevade v ústrety novému životu. Ten dovtedajší bol poznačený nevydarenými tehotenstvami a obaja už sú unavení zo zmarených nádejí. Cestou analyzujú svoju situáciu, snažia sa myslieť pozitívne, no všetko sa zmení v momente, keď im náhle auto vypovie službu. Až prineskoro si uvedomia, že obchádza diaľnice, porucha motora a stretnutie s podozrivo vyzerajúcim chlapom na pumpe neboli náhody. Ako muchy sadli na lep predátorovi so zvrátenou záľubou poľovať na cudzincov... Jeden a pol kilometra odtiaľ na nich cieli zameriavačom psychopat pohrávajúci sa s nimi aj s ďalšími osobami, ktorí sa ocitnú v jeho zornom poli. A tak musia niečo vymyslieť skôr, ako chlap z benzínky odtiahne to jediné, čo stojí medzi nimi a vrahom s puškou - ich autá... Námet je to jednoduchý  a pritom úderný. Mal som však obavy, či mu nutnosť jeho obmedzenia na úzky priestor nebude na škodu. Je síce pravda, že sa príbeh v drvivej väčšine odohráva viac-menej na jednom mieste, ale Taylor Adams si s tým našťastie dokázal poradiť.

"Naklonil sa k nej a pobozkal ju. Len tak, lebo sa mu zdalo, že je na to najvhodnejšia chvíľa - v nefunkčnom aute, ktoré navigujú pomocou úlomku zrkadla, so zabijakom v pätách a s druhým, ktorý ich sleduje z úkrytu vzdialeného jeden a pol kilometra. Nemal nijaký plán. Netrúfal si myslieť dopredu. Každý nápad a každý ďalší krok boli improvizovanou reakciou vo svete, o ktorom rozhodoval Tapp a v ktorom im jedna za druhou ubúdali možnosti. Kdesi v zastrčenom kúte hlavy sa James modlil. Hoci mu nebolo jasné, či vôbec verí v nejakú vyššiu moc, bola tam." (str. 189)

Pôvodný motív využíva naplno, od technického využita auta cez počasie a fyzikálne topologické veličiny až po vlastné spomienky a životné skúsenosti zúčastnených. Na môj vkus sa síce autor miestami až príliš rozpisoval o malichernostiach a vnútorných poryvoch (napríklad v súvislosti so snajperom), čo ma nútilo ich len zbežne preletieť pohľadom. Téma knihy si jednoducho vyžadovala dynamiku a akciu, podobné odbočky jej len škodia. Napriek tomu ostáva Zásah pamätateľným titulom a Taylor Adams menom, s ktorým treba v tomto žánri počítať. Svoj triler postavil na snahe prežiť napriek bezvýchodiskovej situácii a ukazuje, aké dôležité je zachovať si rozvahu a zdravý rozum. Prebal knihy hlása, že jeho román Niet úniku, ktorý vyšiel u nás v októbri, je v hľadáčiku filmových tvorcov. To ma ešte viac motivuje siahnuť aj po ňom. Ak to takto pôjde ďalej, Adams sa stane ďalším mojím "must-read" autorom.

Recenzoval: Marek Zákopčan
https://www.marekzakopcan.sk/news/mrazivo-horuci-boj-proti-neviditelnemu-nepriatelovi-t-adams-zasah/