Metro 2035

Obavy preto boli namieste. V čom tento strach tkvel? Metro 2033 a 4 si totiž vyšliapali cestičku ako postapokalyptický thriller opradený legendami, príbehmi v príbehu, mrazivou atmosférou a miestami až s prvkami hororu. Mnoho fanúšikov si na sérii obľúbilo práve mutantov, poprípade putovanie s tajomným Chánom. V tomto smere zostane hlad fanúšikov neukojený a v novej knihe by ste márne hľadali akéhokoľvek mutanta a dokonca ako keby autor túto minulosť popieral alebo sa jej zámerne vyhýbal. Príklad je stanica Pavelecká, ktorá je známa, že v noci čelí útokom mutantov, pretože nie je možné uzavrieť hermetickú bránu. V novej knihe ale obyvatelia tejto stanice netrpia kvôli mutantom, ale kvôli zvýšenej radiácii. Tuneli alebo stanice, ktoré boli známe ako nepriechodné pre isté nástrahy už vôbec nie sú problémové a na povrchu je váš jediný nepriateľ zvýšená rádioaktivita.

Kniha Metro 2033 bol autorov debut, knihu postupne písal na blogu, kde to oslovilo isté publikum a prvú knihu tak písal v podstate s komunitou. Tieto časy sú už preč, autor sa posunul a tým pádom prechádza vývojom aj Metro a postavy v ňom. Hlavne prvá kniha bola zameraná na budovanie atmosféry metra, množstvo opisov, filozofické úvahy a hlavný hrdina Arťom bol prevažne mlčanlivý a metro s jeho obyvateľmi boli pre neho jedna veľká neznáma, tak ako aj pre čitateľa. Jeho o dva roky staršia verzia je už ale úplne iná a nepôsobí ani trochu ako starý Arťom. Zmenil sa na rebelenta a idealistu, je unavený typickým životom v metre a chce niečo zmeniť.

V novej bola snaha o reálnejšie podanie metra, jeho fungovania a obyvateľov v ňom. Dialógy sú tak ďaleko hlbšie, reálnejšie a hlavne je ich viac. Dialógy rýchlejšie posúvajú príbeh a pre čitateľa sú tak zaujímavejšie ako ďalekosiahle opisy a na túto kartu to autor vsadil, no podarilo sa mu to iba čiastočne. Ľudstvo vlastným pričinením uvoľnilo svoju dominantnú pozíciu a degradovalo sa o stáročia naspäť. Preživší obyvatelia metra majú bližšie k ľudskej spodine a lúze, uvažovanie je jednoduchšie, výber slov je menší, čo je samozrejme logické a pochopiteľné. Napriek tomu ich autor moc nezvládol, zjednodušoval a skracoval ich až príliš. Postavy si tak často vymieňali krátke slovné spojenia, poprípade až príliš často skracoval vety s tromi bodkami (…) . No posúďte sami.

Tvůj tatík mě poslal na Komsomolskou. Darovat náboje rudým. Aby povstání… Byli tam hladovějící… Povstali. A… Já jsem se k nim úplnou náhodou dostal. K rudým. My – všichni. Tisíc – no, nevím, kolik tam bylo lidí. A oni je… Z kulometů… Mně tam… Nějaká žena… Poprosila, abych jí podržel syna.“

„Musím jim to všem povědět. Suchojovi. Všem. Našim. Zítra. Klidně.

Značná časť rozhovorov prebiehala podobne a uznajte, že sa to nečíta príliš dobre .
K tomu ešte pripočítajme stratu mutantov a nadprirodzena. Ako je potom možné, že túto knihu napriek tomu považujem za najlepšiu v trilógii? Ten rozdiel robí príbeh.

O čom to teda vlastne je? Autor sa konečne zaoberal otázkou, ktorá určite mnohým vŕtala v hlave. Nikdy predtým príliš nevysvetľoval, čo sa vlastne stalo a čo bolo príčinou. Vždy nám bol predkladaný iba tento ohraničený mikrosvet, za ktorého hranicami nič neexistuje. Obyvatelia moskovského metra sú jediní kto prežil? Naozaj z celého sveta už neprežil nikto? Petrohrad, Vladivostok, Paríž, Londýn, New York. Nikdy nikto nezachytil žiadny signál a to je niečo, s čím sa Arťom odmieta zmieriť a znovu sa tak vydáva na cestu metrom aby odhalil pravdu, ako to teda skutočne je. Jeho cesty sa pretnú aj s protagonistami Metra 2034 – Homérom a Sašou – no príbeh je písaný iba z jeho strany. Pri jeho putovaní tak už nie sú problém príšerky, krysy a iné nástrahy ale ruská spoločnosť metra a frakcie. Už nie je dané, že nacisti a komunisti sú tí zlí a polis s hanzou tí dobrí. Ten príbeh je tak prepletený, že už neviete kto je s kým, je preplnený nečakanými odhaleniami, spiknutiami, konšpiráciami a zvratmi a nemôžete si tak byť istý už ničím. Kniha hlavne v jej druhej polovici nabrala veľmi svižné tempo, kde sa to prelievalo z jednej strany na druhú a ciel boľ nejasný a čítalo sa mi to veľmi rýchlo.

Čo s tým teda? Metro ako také, bolo až doteraz aj o mutantoch a filozofických úvahách. To prvé tam nie je vôbec a to druhé veľmi v úzadí a ľudia čo chceli hlavne toto, môžu byť veľmi sklamaní. Ja som ale taktiež najviac na metre obľuboval to tajomno a mierne nadpridzeno, no ten príbeh je proste tak skvelý, že mi to tam až tak nechýbalo. Na druhú stranu ak by to nevynechal, tak by som tomu s čistým svedomím mohol udeliť plný počet a takto jemne + kvôli dialógom strhnem. Napriek tomu je to jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítal.

Recenzoval: Filip Kadera

http://fantasyknihy.eu/metro-2035-dmitry-glukhovsky/