Matika, František Ferdinand a Green /Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín - J. Green/

Nie je isté, či si zato môže Colin Singleton, ale všetkým jasné je, že mu bolo súdené byť single. Jediné dievčatá, s ktorými kedy randil a ktoré ho aj priťahovali sa volali Katherine a všetkých devätnásť mu dalo kopačky. Jeho prirodzená genialita môže byť dôvodov všetkých tých rozchodov, ale tak či tak, Colin je stále len chlapec so zlomeným srdcom. Keď sa po Katherine devätnástej zrúti, spolu s kamošom arabského pôvodu s nadváhou a láskou k sudkyni Judy sa za účelom bolestného vyberú na výlet na cestách, no nevedno kam. 

Na všetky Katky sa však zabudnúť nedá a cestu si k ním Colin znova nájde, tentoraz však po svojom. Ako dospieva, začína sa báť, že je ten typ detských géniusov, ktorí sú obdivovaní len do pätnástich a po rokoch sa zaradia medzi obyčajných ľudí a v živote nič nedokážu. Využije teda všetky svoje matematické vedomosti a začne pracovať na poučke, ktorá bude predpovedať dĺžku a presný deň ukončenia vzťahu, a tak sa predíde viacerým nedorozumeniam či zlomeným srdciam. 

Autorom je mnohokrát omieľaný a po celom svete známy John Green, od ktorého sa veľa očakáva. Má totižto svoj špecifický štýl, veľmi originálne postavy a námet a popritom sa aj rád šprtá v detailoch, posolstvách a metaforách. Po niekoľkých knihách to je, samozrejme, skvelé, geniálne a pre niekoho spriaznená knižná duša, ale neskôr, ak v každom jeho diele nachádzate rovnaké myšlienky, idey a pretransformované osoby do iného príbehu, začne vás to jednoducho nudiť.

„Rozišla sa s ním na ôsmy deň dvanásteho mesiaca, iba dvadsaťdva dní pred prvým výročím. Predpoludním obaja skončili strednú, aj keď každý na inej škole, a tka ich Colinovi a Katherinini rodičia, ktorí sa dlhé roky priatelili, zobrali na slávnostný obed. Ale večer mali iba pre seba.“

V Poučke nájdete mnoho podobností s Papierovými mestami ako napríklad roadtrip či mužský hrdina, ale i Colin dokáže byť originálny a to množstvom matematických vsuviek, poznámkami pod čiarou a grafmi, ktoré vyjadrujú jeho usilovnú prácu na poučke. 

Napriek tomu, že som sa akokoľvek snažila, Poučke o podstate predvídateľnosti Katherín som nevedela prísť na chuť. Bola vytvorená podľa známej greenovskej šablóny s napred určenými hláškami a povahovými črtami a nevidela som za nimi nič viac, ako čiernobiele charaktery. Colin bol zaťatý matematikár bez zmyslu pre humor a životom len pre čísla a písmenká. Hassan bol tvrdohlavý vtipkár a nič viac.

Typický humor a reč tínedžerov v knižke pána Zeleného, iste, nesmeli chýbať, pričom dialógy zasa vyzneli prirodzene a realisticky, čo je opäť veľké pozitívum. Naopak, detaily a obraznosti skryté v nich boli určitým spôsobom dobré, ale inokedy mierne rušivé. 

Nechcem povedať, že to všetko je zlé, ak to tak vyznie. Ak po Greenovi siahate prvýkrát alebo vám nenáročnosť a podobnosť vydaní nevadí, zrejme budete mať opačný postoj, ako ja. Keď však svoj čas daným dielam venujete a máte určité očakávania, ak dostanete to isté, čo pred pol rokom od rovnakého autora, je to v podstate rovnaké, akoby ste zas otvorili totožnú knihu. Jeho výtvory mám úprimne rada, ale po nejakom čase ma jeho pozitívny slniečkový štýl začína unúvať. 

„Televízna súťaž KranialKidz pripomenula Colinovi Katherine XIX. Sústredene hľadel pred seba a veľmi sa snažil čo najmenej myslieť. Keď Hollis prehovorila, akoby tým prerušila dlhé ticho spôsobom, ktorým drnčia ranné budíky.“

I don’t know what’s wrong with me, ale kúzlu matematiky som ani vďaka tomuto nevedela prísť na chuť. Jediné šťastie, že to vždy vedel zachrániť dobrý a plynulý štýl písania, neumelý jazyk násťročných a ich dialógy. Možno by mohol tento veľký autor nabudúce skúsiť niečo nové, uňho nepoznané a ak s jeho predchádzajúcou prácou uspel, s týmto aspoň dvakrát toľko.

Recenzoval: Zuzana Ľudviková
http://infinity-of-books.blogspot.sk/2015/05/matika-frantisek-perdinand-green-poucka.html