Mandľovník /recenzia/

Mandľovník

Všetko sa ešte zhorší jednou udalosťou a celé bremeno hlavy rodiny ostane ležať na pleciach Ichmadovi. Jeho rodina dostáva skúšku za skúškou, úder za úderom - ale nevzdávajú sa. A najmä Ichmad nie. Dal svojmu otcovi sľub, že v živote niečo dokáže. So svojim bystrým a múdrym rozumom a silnou vôľou sa mu na tvrdej ceste vzdelaním otvára nový svet a šance na lepší život, aký si zaslúži každý človek na Zemi.

Sedemročná skúsenosť autorky v Izraeli ju priviedla k tomu, aby o všetkom, čo sa dozvedela napísala túto knihu. Aby skutočnú pravdu vedelo čo najviac ľudí. Ja som o vzťahoch medzi Palestínskym a Izraelským národom nemala žiadne informácie, ale teraz som sa toho dozvedela viac než dosť. Niekedy sa mi nechcelo ani veriť, akí krutí ľudia sú schopní byť a na druhej strane - ako tiež vedia v sebe nájsť silu, keď toľké zverstvá a neľudské životné podmienky dokážu zvládnuť.

Tak ako hneď na začiatku, tak ani po zvyšok knihy sa autorka s nami nemaznala a opisovala všetko otvorene, bez príkras. Niekomu to možno prekážať nebude, ale mne sa to nepáčilo. Niekedy to na mňa pôsobilo priveľmi hrubo, drsne a bez citu. Viem, že autorka tak chcela čo najviac zdôrazniť a podčiarknuť pravú realitu, ktorú zažila na vlastnej koži, ale kniha tým pre mňa strácala tú akúsi inšpiratívnosť.

Ak nerátam prvú kapitolu, tak sa mi kniha zo začiatku čítala dobre. Bolo to pekné, spoznávala som hlavné postavy, kultúru... ale trvalo to veľmi krátko. Vždy, keď sa udalosti v príbehu ako-tak upokojili a ja som sa už pomaličky tešila, že sa osud postáv zlepšuje, hneď nasledovalo niečo zdrvujúce, čo poriadne udupalo každú iskru nádeje. Ľudia si v týchto krajinách nikdy nemôžu byť istý svojim životom a tak to bolo aj s postavami. Ostávala som z toho zarmútená, ale keď to takto pokračovalo aj po zvyšok knihy, na konci som z toho bola už skôr len otupená.

Celkovo ma však zaujímalo čítať o Ichmadovom živote a ostatných postáv. Najradšej som mala jeho otca a páčilo sa mi, ako ho Ichmad celú knihu nazýval - baba. Práve on dodával príbehu hĺbku svojimi myšlienkami. Kniha zaznamenáva Ichmadov život od malého chlapca až po starobu a máme možnosť nahliadnuť do úplne všetkého, čo prežíval a akých ľudí spoznával.

Príbeh je napriek všetkému hlavne zameraný na to, čo sa udialo a deje medzi Arabmi a Židmi. Ukazuje nám, ako je dôležité nemať predsudky a neodsudzovať ľudí, pretože sme si naozaj všetci rovní. Ako máme byť vďační za to, že máme slobodu, domov, právo na vzdelanie a na sny. Pretože niekde na svete ľuďom berú aj tie.

Hodnotenie: ***

Recenzoval: Aly V.
http://www.ostrov-stratenych-pribehov.blogspot.sk