Kto je bez viny - Liane Moriarty

Predstava, že počas jedného príjemného dňa, počas jednej grilovačky u susedov, sa vám takmer zrúti svet, je príšerná. Pobehujúce, hrajúce sa deti, podnapití, rozšafní dospelí, hudba, jedlo, alkohol, dobrá nálada a smiech. Idylka. Poviete si, čo sa môže stať?

Čokoľvek… čokoľvek sa môže stať.

A presne na takom príjemnom stretnutí priateľov boli Clementine s manželom Samom a svojimi deťmi. Boli pozvaní k susedom svojich priateľov Eriky a Olivera. Grilovačka na zadnom dvore krásneho domu. Všetko bolo fajn, všetci sa zabávali, všetci venovali pozornosť svojim veciam. Poľavili z ostražitosti. A to ich stálo… mnoho.

Autorka v románe venuje zvýšenú pozornosť medziľudským vzťahom. Priateľstvu. Priateľstvu bez prifarbených príkras. Takému normálnemu, v ktorom už po rokoch ani nie je priestor na pretvárku. A predsa sa Clementine nedokáže zmieriť s tým, ako to medzi ňou a jej priateľkou Erikou dopadlo. Ako ich spoločné priateľstvo prebiehalo. Clementine sa cíti pod tlakom spoločnosti a pritom si neuvedomuje, že tlak si spôsobuje sama. Erika zasa obdivuje Clementine, alebo jej venuje prílišnú pozornosť. Ako sa to vezme. Obe venujú pozornosť viac tej druhej, ako sebe samej.

Popri priateľstve autorka prechádza témami manželstva, sexu a rodičovstva. Pohráva sa so zaujímavými myšlienkami materstva, pestúnskej starostlivosti či staroby. Diskrétne poukazuje na rôzne možnosti riešenia problémov, ktoré riešia manželia, ale i celé rodiny. Navodzuje atmosfúru, pri ktorej ľahko nadobudnete pocit, že i ten najťažší problém je riešiteľný, i keď to tak sprvoti nevyzerá.

Spočiatku čitateľ nepozná pozadie nešťastia, ktoré sa prihodilo, i keď náznaky vedú istým smerom. Udalosť priniesla do životov zúčastnených rozruch, ktorý sa všetci pokúšajú napraviť vlastným spôsobom. Snažia sa urovnať rozhojdané váhy stereotypu. Vrátiť sa späť na vychodené chodníčky. Autorka ponúka akýsi kľúč, ako je možné dané situácie zvládnuť. Výborne poukazuje na viacero možností, tak, ako má minca vždy dve strany. Každý si tak dokáže v príbehu nájsť tú svoju predlohu, ktorej by sa mohol pridŕžať. Nie, nepíše návod, ten je jednoznačne individuálny. Skôr poukazuje na klišé, ktoré mladým rozprávajú starí rodičia: každý problém má riešenie a dá sa opraviť.

Ako sme u autorky zvyknutí, i tento titul nie je najkratšieho formátu – obsahuje úctyhodných štyristoštyridsaťštyri strán. V tomto prípade by však neuškodilo eliminovať počet strán a zachovať tak autorkin dar, rozobrať životné témy nevtieravým a zároveň poučným spôsobom. Vyhnúť sa niekedy úplne zbytočným úvahám či opisom, by naozaj nebolo na škodu.

Titul od Liane Moriarty obsahuje autorkin osobitý štýl, dávku napätia i zaujímavé charaktery postáv. Úprimne povedané, napísala však už aj lepšie tituly, pri ktorých čitateľ nenadobudne dojem, že chce určité pasáže knihy letmo prelistovať, aby sa nenudil.

Recenzovala: Martina Javorková
https://www.mojeknihy.com/books/liane-moriarty-kto-je-bez-viny/