Kate Atkinsonová - Život po živote

Zažívajú tie isté momenty, cítia známe vône, ba zdá sa im, že už niekedy počuli presnú odpoveď na otázku, ktorú sa práve chystajú položiť. Hlavná hrdinka diela nevie, že sa jej život pretáča ako film, ale má vnútorný pocit, že keby sa rozhodla tak, ako sa chce rozhodnúť, stala by sa tragédia. A tak na zvláštny popud mení svoje rozhodnutia, no smrť si na ňu vždy počká za ďalším rohom. Dospeje Ursula do bodu, keď ju jej chyba nepripraví o to najcennejšie, čo má?

Bezprostredne po prečítaní knihy som si myslela, že nebudem môcť napísať recenziu, pretože tento príbeh je jedinečný a pocity, ktoré vo vás zanechá sa nedajú sprostredkovať iným ľuďom. Musíte si ju iba prečítať. Keď som prišla na koniec, zdalo sa mi, že Život po živote ma o niečo ochudobnil a autorka neuzavrela dej, tak ako sa to od nej očakávalo.  Táto kniha je veľmi smutná, no nebudete pri nej roniť slzy, len vám bude ťažko na duši. Ja som dlho rozmýšľala, prečo sa cítim tak mizerne a časom som si zistila, že literatúra, ktorú čítate môže ovplyvniť váš psychický stav. Nikdy som tomu neverila, ale je to čistá pravda. Asi som príliš ľutovala Ursulu, ktorá si vo svojich životoch zažila peklo a ani vojnové roky, v ktorých žila, atmosfére diela vôbec nepomáhali. Všetko bolo pochmúrne, no na druhej strane sa tam črtala iskrička nádeje. Nádej, že jej ďalší život bude lepší...

Táto kniha je poklad. Aj keď čitateľa emocionálne vyšťaví do poslednej kvapky, musíte si ju prečítať. Je krásne smutná, pretože spisovateľka hrala na city, a keď do krásnej a zároveň smutnej atmosféry primiešala svetové vojny, bola niečim výnimočná. Opakujúce sa životy a tragédie ľudstva. Ako sa dá výmysel skĺbiť s ničivou realitou? Spisovateľka to zvládla bravúrne.

Kniha, ktorá vám dá všetko, no zároveň nič. Ja som vymyslela túto vetu ako dokonalú definíciu tohto diela, takže si viete predstaviť, ako dlho som o príbehu rozmýšľala. Nedal mi pokoj a pomaličky som dospela k názoru, že som dostala všetky škály pocitov, ale keď som sa dostala na koniec, nenašla som žiadne odpovede a nijaké uzavretie sa nekonalo. Preto všetko a zároveň nič. Nebola som o nič múdrejšia, ako vtedy, keď som sa pustila do čítania. Bolo to 528 strán všetkého, no... ničoho, čoho by ste sa mohli chytiť a ja túto zvláštnosť doteraz neviem pochopiť - a to som sa veľmi snažila. Hľadám v tom logiku, no logika tam má celkovú absenciu. Bol toto autorkin zámer? Ak áno, skláňam sa pred ňou. Nikdy som nečítala také zložité dielo. Išla mi prasknúť hlava od rozmýšľania či sa Ursulin kolobeh životov skončí, a ako bude pokračovať jej život, no vždy to skončilo... Nič iba bum tma a smrť a ja som bola priam závislá na čítaní. Nechcem vás klamať, koniec by sa konečne mohol podobať na koniec, no čitateľ si ho musí domyslieť. Ja mám veľkú predstavivosť, ale z duše nenávidím, keď niečo autor neuzavrie. Považujem to za autorovu povinnosť. To on vytvára kompozíciu diela a otvorený záver považujem vždy za čistú provokáciu - ako nedokončenú prácu.

Neviem či zodpovednosť za chyby nesie prekladateľka, alebo samotná autorka, no zopárkrát sa v texte vyskytli nelogické vety, ba aj jeden dialóg, ktorý som si musela prečítať viackrát, no aj tak som z neho veľa nepochopila, pretože som mala pocit, že chýba dôležitá časť výpovede. Chvalabohu, že sa jednalo iba o vety, ktoré neplnili v knihe dôležitú úlohu. Boli len na doplnenie atmosféry a situácie, v ktorej sa hlavná hrdinka nachádzala.

Život po živote nie je určený pre každého. Najprv si radšej prečítajte ukážku alebo si ju prelistujte v niektorom kníhkupectve. Nemusí sa vám zapáčiť autorkin štýl a potom by sa vám kniha čítala veľmi ťažko. Toto nie je môj prípad. Ja ju hodnotím, ako kvalitné dielo s pár chybičkami krásy (záver sa mohol dotiahnuť do dokonalosti) a určite si od spisovateľky ešte niečo prečítam, pretože táto kniha bola neskutočne krásna.

Recenzoval: Natalie Nathaly
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2015/04/kate-atkinsonova-zivot-po-zivote.html