Kam zmizla | Gayle Forman

"V podstate dýcha hudbu. Presne ako ty."

Kto tvrdí, že dýcham hudbu? Kto tvrdí, že vôbec dýcham?

Po dlhšej dobe sme sa konečne dočkali prekladu aj druhej knihy, ktorá, samozrejme, nie je z pohľadu Mii. Hneď na začiatku vo mne skrsli obavy. Aké to bude? Bude sa mi páčiť Adam? Budú sa mi páčiť jeho myšlienkové pochody? Po pár stranách však moje obavy zanikli. A musím povedať, že Adamove myšlienky mi prišli zaujímavejšie ako Miine. Ale v čom je táto kniha iná, ako Zostaň so mnou? Príbeh sa odohráva o tri roky neskôr. Tri roky po tom, čo (pozor spoiler) sa Mia prebrala z kómy.  Všetko zažívame s Adamom, znovu sa vraciame do minulosti ako pri prvej knihe a predsa môžem povedať, že to bolo celkom iné ale zároveň rovnaké, ako pri prvej časti. A matne sa mi marí, že dokonca Adam bol ten, čo mi dal do života viacej ako Mia..

Podľa mňa však obaja vieme, že nevravím pravdu. A pravdou je, že Miinmu duchovi sa nedá vyhnúť. Keby nebolo Mie, ani by sme spolu nechodili. V tej zvrátenej hre osudu je Mia súčasťou našej minulosti a my sme čriepky toho, čo po sebe zanechala. 

Adam je skvelý chlapík. Do Mii sa zamiloval hneď na prvý pohľad a stále s ňou držal. Dokonca aj vtedy, keď prežívala vo svojom živote najhoršie. Neopustil ju. A presne takýto ľudia by mali byť po celom svete. Autorka nám dovolila nahliadnuť do jeho minulosti, ako to celé prežíval a ako ho to požieralo zaživa. 

Hneď potom, ako sa Mia naozaj rozhodla odísť, sa Adam psychicky zrútil. Bolo mi ho neskutočne ľúto. Zároveň som však obdivovala Gayle, ako sa s tým popasovala. Tak dokonale opísala jeho pocity, až mi napadlo, že ona si tým tiež musela prejsť. To, ako sa človek správa, čo mu behá po rozume.. bolo to naozaj až moc realisticky opísané. Keď sa cítil mizerne, cítila som sa mizerne aj ja. Keď bol znovu šťastný, bola som šťastná aj ja. Obľúbila som si ho, dokonca ešte viacej ako predtým. To, ako sa správal, ako konal, aké písal texty.. 

Pripadalo mi to však, ako keby zvádzal boj sám so sebou. Bol si neistý a v strese. Po tých troch rokoch ho to strašne zmenilo, stále však niečo v ňom čakalo na to, či niekto stlačí ten gombík, aby mohol byť znovu šťastný. A to sa aj stalo. 

"Kdesi v hĺbke som asi celý čas tušila, že si ma poprosil, aby som zostala, hoci som si na to ešte nespomínala. Rozumieš mi?"
Nie. Áno. Neviem. "Asi nie," poviem. 

Hlaveň pištole, rana prvá, druhá, tretia. 

Vraví, že si musí vybrať: teba či seba?

Studený kov na sluche, ohlušujúci výstrel, 

oblíž krv, čo ma pokrýva. 

Zostane stáť posledná. 

Roulette, jedenásta pieseň z albumu Collateral Damage

Obálka je naozaj nádherná. Vadí mi však ten rozdiel, že tam už nie je Mia a má inú farbu. Ale to sú naozaj len detaily. 

Príbeh mi nepripadal ani lepší, ani horší od prvej časti. Ale prečo? No, to by som aj ja rada vedela. Obidve knihy mali niečo do seba, niečo, čo mi zdvihlo náladu, niečo čo mi ju zároveň hneď stiahlo na dno. Autorkin štýl písania je skvelý a jednoduchý, obidve knihy sa čítali veľmi rýchlo. Adamove myšlienky mi však lepšie sadli ako Miine. Ale Mia mala zase lepší príbeh. 

To, čo som však naozaj ocenila, sa tam však vyskytovalo len párkrát. Adamove texty do piesní. Bolo ich tam dokopy jedenásť a musím povedať, že mi je veľmi ľúto, že autorka nevytvorila rovno celé piesne. Pretože ja by som to určite ocenila!

Jediné, čo mi zostáva, je už len ohodnotiť túto knihu. Po dlhšom rozmýšľaní som sa nakoniec rozhodla, že kniha nie je ani zlá, ani dobrá, je však lepšia ako priemer, za to však netuším, ktorá by bola lepšia - či Zostaň so mnou alebo Kam zmizla. Preto jej dávam taký ten zlatý stred medzi priemerom a dokonalosťou. 

Recenzovala: Aneta Kondrčková

http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2015/08/kam-zmizla-gayle-forman.html