Jeho úlohou je uveriť

Claire Wrightová, britská študentka herectva, žije v New Yorku bez zelenej karty. Preto prijme jediné zamestnanie, ktoré môže získať: prácu pre firmu rozvodových právnikov. Jej úlohou je flirtovať s mužmi v hotelových baroch s cieľom chytiť do pasce neverných manželov. Keď sa jeden jej „cieľ“ stane predmetom vyšetrovania vraždy, polícia požiada Claire, aby využila svoje herecké schopnosti a pomohla im vylákať priznanie z ich podozrivého. Lenže Claire už od začiatku pochybuje o role, ktorú má v tomto prípade zohrať. Je Patrick Fogler naozaj vrah, alebo jediný slušný manžel, ktorého kedy stretla? Čo ak sa za nastražením pasce skrýva viac, než jej polícia prezradila? Claire si zrazu uvedomí, že hrá najnebezpečnejšiu rolu svojho života.

„Ničím rodiny iných ľudí, tak ako kedysi zničili moju. Trestám tých mužov, lebo keď som bola dieťa, nemala som nikoho, kto by mi pomohol. Nijakého otca, ktorý by ma miloval.“

Mám rád knihy, ktoré sa vyznačujú inakosťou a ktoré má nútia počas čítania rozmýšľať nad príbehom. Hoci sa väčšina autorov kriminálnych románov snaží zapájať do diania aj čitateľa, nie všetkým sa podarí sprostredkovať  autentický zážitok. Autor knihy Dôveruj mi si ma získal hneď na začiatku. Kombinoval totiž dramatickú kompozíciu s epickou; a tým vytvoril netradičný spôsob  vypovedania príbehu. Súvislý text prepájal s dramatickými replikami, ktoré by ste mohli vidieť v scenári divadelnej hry či filmu. V konečnom dôsledku, všetko je to jedna veľká hra... Okrem formy som tiež ocenil psychologický rozmer tejto knihy a viaceré hlboké myšlienky.

„Nezáleží na tom, čo ktokoľvek z nás doteraz urobil. Jednoducho sa to muselo stať. Počíta sa iba to, že teraz sme tu, lebo to chcel sám osud.“

V románe Dôveruj mi hrá veľkú úlohu poézia a zbierka básní Kvety zla od Charlesa Baudelaira. Jeho básne boli často kontroverzné, nemorálne a viaceré z nich aj zakázané. Poburujúca tvorba tohto autora bola inšpiráciou aj pre JP Delaneya, ktorý na francúzskom básnikovi postavil celú zápletku. Aj to bol jeden z aspektov, ktorý román Dôveruj mi dokonale odlíšil od ostatných kníh. Autor využíva poznatky z psychiatrie, pracuje s psychikou človeka, nazerá do jej vnútra a vy budete mať každou stranou nové a nové otázky. Ak sa budete domnievať, že dokážete predvídať sled udalostí, autor vás veľmi rád a rýchlo presvedčí o opaku. V priebehu pár strán dokázal príbeh obrátiť naruby a vy len sledujete, ako ďaleko dokáže zájsť. Ako tvrdí anotácia, v konečnom dôsledku nebudete vedieť, kto je obeťou a kto vrahom.

„Z úst mu vyjde len sykot, ako keď uniká vzduch z balóna. Presne tak sa cítim teraz  – prázdna a vydlabaná, akoby vo mne už nič nezostalo.“

Mohlo by sa zdať, že premyslená a dokonale zauzlená zápletka bude náročná na pochopenie, avšak opak je pravdou. Delaney podáva príbeh jednoduchým spôsobom, a aj preto má táto kniha potenciál zaujať širokú škálu čitateľov. Od fanúšikov krimi príbehov, cez milovníkov divadla či Baudelaira. Silnou stránkou tohto románu sú aj postavy. Autor ich vykreslil veľmi dobre, dodal im hĺbku, ich repliky mali zmysel a nepôsobili silene. Bolo ťažké predvídať ich konanie, a preto budete až do samého konca v napätí prevracať stránky knihy. Neraz si pomyslíte, že sa Delaney zbláznil, ale aj to robí knihu autentickou a inou než ostatné. Mňa si tým jednoducho získal.

„Priznať pravdu človeku, ktorému dôverujete. Tomu pocitu sa nevyrovná nijaký iný na svete.“

Anotácia vám priblíži smerovanie knihy, no len ťažko z nej zistíte, či sa stane román vašim obľúbeným alebo nie. Možno je to aj tým, že som nemal pred čítaním príliš veľké očakávania, no túto knihu som si zamiloval a vždy sa k nej rád vracal. Ak máte chuť na niečo nové, inovatívne a trochu pritiahnuté za vlasy, určite by ste mali dať románu Dôveruj mi šancu. Prajem pekné čítanie! :-) 

Recenzoval: Dominik Petriska