Ivan Lesay - Topografia bolesti

"Tri osudy, tri mapy bolestivých miest."

Mapa č. 1: Slovensko, súčasnosť. Naďa žije bežným, no zároveň značne prázdnym životom vysokoškoláčky. Ibaže keď vážne ochorie, začne prehodnocovať svoje doterajšie vzťahy aj zásady a vydáva sa nečakanou cestou - cestou prostitúcie.

Mapa č. 2: Československo, prelom 80. a 90. rokov. Nadin otec Jaro zbiera zničené porevolučné ilúzie a robí množstvo nešťastných rozhodnutí, ktoré ovplyvnia i jeho rodinu.

Mapa č. 3: Budúcnosť. Nadin syn Adam vyrastá opustený v bizarnom svete plnom technológii a krutosti a vďaka vlastnému cynizmu a bezcitnosti sa mu v ňom darí. Až kým zrazu nie...

Kniha postupne predstavuje tri pohľady predstaviteľov troch generácií jednej rodiny, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Každý z nich je rozdelený nie na kapitoly, ale na neoznačené menšie úseky zoradené bez akejkoľvek chronológie. V praxi sa teda človek začítava na trikrát a často tápa.

Aj keby však príbeh toľko neskákal v čase, nešlo by o žiadne nenáročné, oddychové čítanie. Na to je samotný štýl písania až príliš experimentálny a svojský. Brutálne úprimné, ničím neprikrášlené obrazy (často plné sexu a doplnené kopou nadávok) sa tu striedajú so zvláštnymi, až poetickými obrazmi, a rôznymi zamysleniami. Tie môžete považovať za hlboké alebo možno pseudohlboké - podľa toho, nakoľko vám kniha a jej spôsob spracovania sadne.

Mne sa asi najviac páčilo zobrazenie našej známej slovenskej spoločnosti naprieč dejinami, či už extra pohľad na pre mňa neveľmi známe revolučné obdobie, zobrazenie "dnešku" bez zbytočných ilúzií alebo farbistá, znepokojivá vízia budúcnosti. Objavovanie dystopického sveta prostredníctvom Adama ma rozhodne bavilo najviac, lenže zároveň s touto časťou prišiel i záver, ktorý považujem za zbytočne mätúci a plný nedopovedaných náznakov.

Autor naozaj vyniká v zobrazení nedokonalých, nie práve sympatických, ale pritom veľmi realistických a ľudských charakterov. Zaujímavý je tiež jeho vedecko-spisovateľský pohľad na fungovanie spoločnosti. Ibaže celkovo pre mňa kniha so všetkým až príliš tlačí na pílu a v tom, čo malo byť svojské, hlboké, originálne a dávať podnety na zamyslenie, som sa skôr strácala a nie som si ani istá, čo mi chcelo dielo povedať. Možno je chyba aj na mojej strane - no určite nie len tam.

Verím, že si Topografia bolesti nájde svojich čitateľov, ktorí sa vďačne ponoria do takéhoto umeleckého spracovania nepeknej reality a ktorí budú s autorom ochotne hĺbať nad jednotlivcami i spoločnosťou zo všetkých stránok. Ak vás teda román čímkoľvek zaujal, pokojne mu dajte šancu. Ja však preferujem priamočiarejší štýl písania, jasnejší dej a menej deprimujúce príbehy, takže som v tomto prípade skrátka siahla úplne vedľa - a preto som sa knihu rozhodla nehodnotiť hviezdičkami.

Recenzovala: Kristína Smolková
https://the-bookland.blogspot.com/2020/06/ivan-lesay-topografia-bolesti.html