Iskra v popole

Nakoniec som tento recenzák jednoducho nemohla oľutovať. Neviem, prečo som sa tak dlho zdráhala tejto knihy, tak dlho som sa k nej nevedela dostať (aj keď ju mám doma len dva týždne ale tak čo) a nakoniec.. ach. Nakoniec je to tak skvelá kniha. Toto sú tie moje predsudky. 

Príbeh nám rozprávali dve postavy a to Laia a Eliáš. A koho som mala radšej? Tak to naozaj povedať neviem. 

Po celý čas sme sledovali, ako sa Laia lepšila, začínala byť ako mama, Levica, hlava Hnutia odporu, odvážnejšia. Milujem, ako si myslela že odvážna nie je ale aj tak podnikala také veci, ktoré by nevykonala väčšina ľudí. Trpela, pre svojho brata, pre lásku, pre rodinu, pre seba. Obdivujem ju za to, aká je. Po dlhej dobe hrdinka ako je Hermiona či Katniss, konečne niečo poriadne. Zo začiatku ustráchané dievčatko sa časom stávalo bojovníkom. 

Eliáš bol zasa bojovníkom, ktorý sa nebál odhaľovať svoje pocity. Ako každý iný bojovník v Černomúre, aj on musel nosiť na tvári masku, ktorá mu však nepriľahla ako ostatným. A práve to bol ten vzdor z jeho strany, ako aj to, že chcel utiecť, to, že mal ešte city, že si vážil aj otrokyne, nebol mu život okoložijúcich ľudí ľahostajný, nechcel vraždiť. Jednoducho, bol skvelý. Sabaa Tahir tieto dve postavy vytvorila naozaj skvele. 

A potom je tu Helena, ktorú neznášam. A nechcem sa k nej vyjadrovať. Jednoducho ju nemám rada. Ale zasa, keby ju tam Sabaa nedala.. koho by som neznášala? Och, jasné, Markusa a Mazena. Takže problém vyriešený. Helena tam byť nemusela. 

Príbeh bol tak brutálne premakaný do posledného detailu, že to stále nedokážem pochopiť. Neviem, či tú knihu zbožňujem len kvôli tomu, že sa mi do nej tak nechcelo a nakoniec ma prekvapila alebo je tá kniha naozaj taká super (na 100% je to táto druhá možnosť). Miestami mi kniha pripomínala Hry o život, tie skúšky tam. Moc to s nimi spoločné nemalo ale mne ich to jednoducho pripomínalo. Zvláštne. 

Príbeh postupoval brutálne rýchlo, milujem, ako som sa do toho zažrala a hneď to aj prečítala. Neboli tam nudné chvíľky, naozaj nie, jednoducho stále nejaká akcia či už zo strany Laii alebo Eliáša. Či už to bolo špehovanie ale skúšky, vždy tam bolo niečo, čo ma naplno vzalo do toho príbehu a nechcelo pustiť späť. A viete čo vám poviem? Knihu čítam už druhýkrát. N-Á-D-H-E-R-A. 

Sabaa Tahir píše naozaj úchvatne, vie čitateľa zaujať, vtiahnuť do deja. Presne vie, aké slovíčko má kedy a kde použiť, aby to malo taký zmysel aký to má mať. 

Všetci vieme, že mapy v knihe sú niečo, čo je mlieko a granko. Hranolky a kečup. Kniha a posteľ. Jednoducho nerozlučná dvojka. A hľa, práve v tejto knihe sú dokonca až dve mapy. SPLNENÝ SEN. 

Hodnotenie

Knihu naozaj odporúčam, pohltí vás a nepustí späť. Už sa teším na pokračovanie, nech ten čas letí najrýchlejšie ako len môže!

Recenzovala: Aneta Kondrčková
http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2016/07/iskra-v-popole-sabaa-tahir.html