Erin Watt - Palác klamstiev

Jedno sa autorkám musí nechať a to, že vedia presne ako ukončiť knihu, aby čitateľov ešte viac "namotali" na ďalší diel a aby sa im ich čakanie stalo ešte viac nevydržateľným. Tak tomu bolo pri prvom a rovnakom aj pri druhom diely, a tak sa niet čudovať, že po prečítaní Prekliateho princa som chcela okamžite čítať Palác klamstiev.

   Hneď z úvodu začnem tým čo sa mi na knihe neľúbilo už od samotného začiatku a potom prejdem na to pozitívnejšie, pretože toho bolo viacej. 

Myslím si, že som jedna z mála ľudí, ktorej na tejto knihe a celkovom príbehu vadila jedna vec a to tá, že celý príbeh sa mi akosi vymyká logike a je podľa mňa až príliš nereálny. Jednak postavy a teda hlavne ich správanie a to, ako sú Royalovci vnímaní za bohov a môžu si robiť všetko, čo sa im zachce a z každého problému ich vždy dostane ich otecko a jeho šeková knižka. Uznávam, že potreby knihy a vykreslenie určitých situácií je toto všetko vôkol toho potrebné, no i tak to malo počas všetkých troch dielov na mňa rušivý efekt. No napríklad moja sestra a dokonca aj moja mamina sú z tejto série nadšené, takže to je už čo povedať. 

A teraz k tým pozitívnym stránkam.

 Ako prvé treba určite spomenúť, celkový spôsob akým je kniha napísaná. Jednotlivé kapitoly sú vždy napísané v prvej osobe a to z pohľadu Elly alebo Reeda. Takže toto je pre mňa plus, pretože aspoň som si nemusela lámať hlavu a premýšľať, čo si asi tak myslí druhá postava, ktorej pohľad by sa v knihe nenachádzal. A ďalšie plus pre mňa je, že autorky presne vedia kde sa opisy hodia a kde sú úplne zbytočné, takže sa našťastie nikdy nestalo, že by sa dej nejakým spôsobom vliekol alebo by som mala pocit, že čítam vatu, ktorej jedinou úlohou je nahnať počet strán.

    Myslím si, že vyjadrovať sa k postavám je zbytočné, pretože sú jednoducho skvelé. Ella mi zo začiatku série prišla miestami naivná, no našťastie sa vykryštalizovala do pre mňa prijateľnej podoby, ktorú som si knihe nakoniec obľúbila. (Neviem ako vy, ale ja mám vždy problém obľúbiť si ženské postavy, a je veľmi málo postáv ženských, pri ktorých by som si povedala -"áno, táto bola super".)

   Na druhej strane Reed si ma získal okamžite a nebolo tomu inak ani pri tomto diely, i keď miestami som si vravela, že keby nebol taká horúca hlava tak je všetko inak a keby niekedy aj popremýšľal a až potom konal tak sa nedostáva tak často do problémov. 

   Celý priebeh deja bol viac než uspokojivý, i keď prvých cca 80-100 strán som miestami musela zatnúť zuby a len čítať stranu za stranou. Neskutočne mi totiž prekážali myšlienkové pochody Elly, ktorá zo začiatku neriešila nič iné ako to, že Reed je nevinný, a ako mu ona verí, i keď musí sama pred sebou pripustiť že Reed sa v daný večer vrátil so škvrnami krvi na oblečení, no i tak mu verí a on sa z väzby dostane a ak bude potrebné ona s ním utečie a bla bla bla... Toto mi vážne prekážalo, ako beriem spomenúť to raz v knihe, len nie prosím pomaly na každej druhej - tretej strane. Toto fakt nie, toto mi prišlo zbytočné. Radšej počet strán knihy zúžim a toto vynechám. Našťastie sa to po úvodných 100 stranách rozbehlo a zvyšné dve tretiny boli už oveľa lepšie a záver bol jednoznačne skvelý, senzačný, nečakaný, strhujúci a takto by sa dalo ešte dlho pokračovať. No mám ešte jeden prívlastok, a to - uponáhľaný. Ako keby celý priebeh pomaly smeroval k úžasnému vyvrcholeniu, ktoré bolo síce úžasné v konečnom dôsledku, no príliš urýchlené a pomaly na 10 stranách bolo rozobraté celé rozuzlenie.
    Po celkovom zhodnotení som však rada, že tretí diel nezaostáva kvalitou za kvalitou predchádzajúcich dvoch dielov (ako tomu zväčša býva pri sériach). Takže ak ste sa ešte nezačítali do príbehu o Royalovcov, tak to treba určite napraviť.

Recenzovala: Hana Kubišová
https://www.bux.sk/knihy/417196-palac-klamstiev.html