bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Dieťa a Zázračná planéta

Môj knižný maratón pokračuje. Nikdy som nečítal toľko kníh ako teraz, ani v čase, keď bolo čítanie povinné a museli sme písať vlastné "recenzie" do školských zošitov. Niekedy sme čítali len tie, ktoré sme si vzájomne opisovali od spolužiakov, nie z internetu, ako sa to niekde robí dnes. Asi doháňam zameškané...

Môj knižný maratón pokračuje. Nikdy som nečítal toľko kníh ako teraz, ani v čase, keď bolo čítanie povinné a museli sme písať vlastné "recenzie" do školských zošitov. Niekedy sme čítali len tie, ktoré sme si vzájomne opisovali od spolužiakov, nie z internetu, ako sa to niekde robí dnes. Asi doháňam zameškané...

O internete sa nám vtedy ani nesnívalo. Keď som si teraz skontroloval aktuálny zoznam povinnej a odporúčanej literatúry pre stredné školy a gymnáziá, asi by som v povinnom čítaní neobstál. Zato v nepovinnom nie som na tom zle, čítam súčasné "bestsellery", ale aj poéziu. Len v oblasti klasiky ostávam na úrovni mladých liet.

Človek sa vzdeláva, kým žije a čítanie je jedným zo spôsobov vzdelávania. Tým nechcem povedať, že v každej knihe je niečo dobré, často je tam aj veľa zlého. Najmä v tých módnych knihách padli všetky zábrany a pravda býva nahrádzaná nahotou. To nie je moralizovanie, len poukázanie na fakt. Preto si človek musí vyberať a čitateľské recenzie sú hlavne na to, aby iným uľahčili rozhodovanie.

V každom prípade, keď si človek vyberá, nájde aj dnes dobré a výborné knihy. Niekedy mám pocit, že kultúrne povznesenie, po prechodnom spadnutí na dno, práve začína pomaly rásť. Alebo je to len zbožné želanie? Najmä v poézii sa objavujú skvosty a tam sa veľmi fixlovať nedá, tam je pravdivá úroveň talentu a nefalšovaná kultivovanosť jazyka neprehliadnuteľná.

Dieťa... A čo teraz...

Prečítal som si túto malú knižku napriek tomu, že malé deti už nevychovávame, len sporadicky vplývame  na našu pravnučku Dianku (a máme z nej radosť). Vyšla v nakladateľstve NOXI, naozaj malá, ale obsahujúca 100 (dobrých) rád (trikov), ako vychovávať deti podľa francúzskeho vzoru. Pamela Druckermanová síce vychádza z výchovných zvyklostí Ameriky (USA) a týmto dáva za vzor francúzske mamičky a francúzsku rodinu.

Z môjho (nášho) zorného uhla nepotrebujeme ísť až tak ďaleko, lebo si myslím, že naše rodiny vychovávajú deti aspoň tak dobre ako tie vo Francúzsku, teda sa nepotrebujeme po nikom opakovať. Nikdy však nie je na škodu dozvedieť sa, ako to robia inde a hlavne ide o to, čo tam považujú za dôležité, lebo výchova detí je zložitý proces a jeho hlavnou črtou je príklad poskytovaný deťom. Je to vlastne o živote v rodine a výchova dieťaťa je jeho normálnou súčasťou.

Nerád by som tu opakoval výchovné rady Pamelly Druckermanovej, v podstate vychádza z prirodzenosti, ktorú dobrý rodič akosi vycíti. Kniha je napísaná celkom svižne a zameriava sa výlučne na praktickú stránku výchovy dieťaťa. Trochu nezvyčajne na mňa pôsobilo neustále zdôrazňovanie toho, ako dobre to robia vo Francúzsku a ako "nedobre" to robia v Amerike, ale vedci vraj už tiež prichádzajú na to, ako na výchovu detí. Vedecký výskum si vždy nájde to, čo už všetci vieme...

Knihu odporúčam všetkým mladým rodinám, naozaj nezaškodí pripomenúť si, čo nás čaká a ako na to pri výchove čo najlepšie. Hlavne ide o ten definovaný prístup a pochopenie postavenia rodiča a dieťaťa. Kým sa pustíte do čítania, pozrite si podrobnejší opis obsahu knihy na tejto stránke.

Zázračná planéta

Nečítam len prózu, ale aj "výberovú" poéziu, teda poéziu, ktorú si vyberám sám. Zázračná planéta od Milana Hodála je skutočným zázrakom, potešením pre myseľ i srdce. Básnicky čisté formy, plné myšlienok ale aj humoru v koncentrovanej podobe. Jozef Hodál je básnik, epigramatik a aforista, ktorý žije v NItre. Jeho literárne začiatky spadajú do sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď prispieval svojimi epigramami a aforizmami  do denníka Pravda a Smena.

Neskôr sa intenzívne venoval satirickej tvorbe ako prispievateľ do týždenníka Roháč. Spolupracoval so Slovenským rozhlasom na reláciách Maratón, Sobotník a Variácie. Takýto stručný výber zvučných a kvalitných relácií veľa napovie hlavne pamätníkom tých čias.

Pred štyrmi rokmi sa Milan Hodál spovedal pre internetové noviny "nitra.sme.sk" a tam hovorí o 33 básňach, ktoré má pripravené pre túto "zázračnú" zbierku. Do nej sa v roku 2011 dostalo 44 básní a k tomu aj 33 epigramov. V tom článku Milan Hodál hovorí, že „Báseň má byť živá ako ulica". Aj to je na jeho poézii a aforizmoch príťažlivé.

Kniha vyšla v roku 2011 vo vydavateľstve Garmond Nitra. Z dobre informovaných kruhov som sa dozvedel, že prvých 500 výtlačkov sa úspešne predáva (jeden mám ja) a chystá sa dotlač.  

Rád by som tu zverejnil úryvok z niektorej básne, viaceré ma chytili do múdrych rýmovaných osídiel, ale autorský zákon nepustí, no priaznivci dobrej poézie sa iste čoskoro potešia knihou Zázračná planéta..

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.