Chlapec vo svetle reflektorov

Jeho kniha Cestujem sama sa stala v roku 2014 knihou roka v najväčšom švédskom literárnom klube Bonniers bokklubb. Jeho najnovšia kniha je nominovaná na knižnú cenu Bokhandlerprisen za rok 2018. Photo: Harald Øren

Ďalším svojim dielom, už tretím v poradí, autor otvára zákutie temnej duše postavy, ktorá má potrebu sériovo zabíjať nevinných ľudí. Hlavný vyšetrovateľ Holger Munch je na neplatenom voľne, aby sa mohol postarať o dcéru, Mia plánuje odcestovať. Ani jeden svoje plány nemôže dokončiť, pretože sú obaja povolaní vyriešiť tento prípad čo najskôr. Vrahom nie je hocikto. Postupné zistenia vedú vyšetrovanie smerom, ktorý sa nikomu nebude páčiť.

Vedia žalostne málo o tom, čo ich čaká a neminie.

Prečo má vrah potrebu svoje obete vystaviť pred objektívom?

Prečo ich označuje číslom?

Prečo obete nemajú medzi sebou nič spoločné?

Prečo sú súčasťou miesta činu rekvizity?

Otázky, na ktoré nie sú jasné odpovede, no existuje osoba, ktorá odpovede pozná.

Keď sa do vyšetrovania zapojí vysoká politická hra, zatvára sa priestor pre slabších jednotlivcov a tím sa musí rozdeliť. Ten tím, ktorý vyšetruje efektívnym spôsobom a má za sebou mnohé úspešne vyriešené zločiny. Ten tím je osočovaný a napádaný. To čo ich robí silnými je podkopané, otvárajú sa dvere neistote. Je však jasné, že autor nepripustí takú zmenu, ktorá by narušila štruktúru úspešnosti jeho kníh. A preto upriamuje pozornosť na, možno niekomu nesympatickú a slabú, Miu, do popredia vtesná jej osobný nedokonalý život, ktorý sa neustále točí okolo nejasného úmrtia jej sestry dvojčaťa. Je to severský štýl popisovať hlavných protagonistov ako akýchsi outsiderov spoločnosti, ktorí sú vyčlenení z bežného života, trpia depresiami, sú rozvedení, či sú to alkoholici so sklonmi k samovražde. Zvláštne, no čitateľov akoby práve to priťahovalo. Ich smútok.

Autor stavil na svoje eso, na výnimočný štýl, ktorý dokazuje, že písanie mu ide skvele. Mám však jednu výtku, tentokrát. Mnoho postáv. Kapitoly krátke, výstižné, zapletené, s rýchlym spádom. Núti to k rýchlemu obracaniu strán. To je fajn, to kvitujem. Keď však takmer každá druhá kapitola začína novou postavou a teda novým a ďalším menom v poradí, nastáva zmätok. Jedná sa totiž o nórske mená, ktoré môžu robiť slovenskému čitateľovi problém. Na začiatku si totiž zrejme každý snaží zapamätať mená hlavných aktérov, aby si urobil prehľad kto je kto a kto za čím stojí. Keď autor úmyselne vsúva ďalšie a ďalšie mená, môže tým zavádzať. Áno, všetko sa nakoniec spojilo a zapadlo perfektne na svoje miesto. Obdivujem jeho hlavu, ako pestro fantazíroval nad dejom. Mohol torchu ubrať mien a kvalita textu by vyletela do výšin výborne spracovaného diela. Takto to bolo len lepšie ako dobré.

Niekedy tlak na autora spôsobuje znižovanie kvality jeho kníh. Verím, že Samuel Bjørk sa bude už iba zlepšovať. Dva predchádzajúce tituly Cestujem sama a Sova boli skvelé.

Recenzovala: Martina Javorková
https://www.mojeknihy.com/books/samuel-bjork-chlapec-vo-svetle-reflektorov/