Artemis Fowl - Posledný strážca | Príbeh o tom, ako sa končí jedna úžasná séria

Artemis Fowl - Posledný strážca

Na epické finále Artemisa som sa veľmi tešila, ale zároveň som sa aj obávala. Všetci dobre vieme, aký je to pocit, keď sa skončí niečo, čo vás sprevádzalo takmer polovicou života. S prečítaním poslednej vety mi akosi stále nedochádzalo, že už viac žiadny Artemis nebude. Nezasmejem sa viac na Kopytovi, nedostanem sa do Atlantídy a neprežijem viac úžasných dobrodružstiev s hlavnými hrdinami. 

Posledný diel série si ma k sebe pripútal hneď na prvých stranách. Neboli tu žiadne zbytočné omáčky okolo Artemisovho psychického stavu. Autor nás šupol priamo do akcie. Čo sa stane, ak sa šialená víla rozhodne kvôli večnému obdivu a pozornosti až príliš uniesť vlastnými, smrteľne nebezpečnými plánmi? Svet, aký ho poznáme, sa skončí. 

Pozdával sa mi hlbší význam celého príbehu. Ako keby chcel autor čitateľom otvoriť oči prostredníctvom jeho predstáv. Všetko ovláda technika a média, ale čo by sa stalo, keby to zrazu zmizlo? Prežili by sme alebo by sme sa chytení vo vlastnej panike a strachu z budúcnosti povraždili? Autor nenápadne do knižky postrkal všetky zlé veci, ktorých sa ľudia na Zemi dopustili. Donútilo ma to neustále sa zamýšľať nad tým, ako žijeme. Práve náš spôsob života prispieva k sociálnemu aj ekonomickému úpadku a nemáme ďaleko k tomu, aby sme skončili podobne ako svet v Poslednom strážcovi.

Myslím si, že posledný diel Artemisa v sebe ukrýva skvelé myšlienky a priamo aj nepriamo poukazuje na to, že žije väčšina z nás nesprávnym spôsobom. Vždy som mala rada príbehy o apokalypse, príbehy, kde sa autor nebál povedať svojim čitateľom, že ľudstvo nie je nezničiteľné a nutne potrebuje zmenu. 

Dobrá kniha by nebola dobrou bez výrazných a prepracovaných postáv. Obzvlášť som sa tešila na samotného Artemisa. V prvej knihe začínal ako malý zlý génius a v poslednej končil ako obetavý hrdina, ktorému záleží na milovaných osobách, a spravil by pre ich záchranu čokoľvek. Páčilo sa mi, ako sa z neho postupne stával dobrý človek. Učil sa na vlastných chybách, postupne si začal uvedomovať, kým v skutočnosti je a aký dopad mali jeho zlé rozhodnutia na ostatných. Do hry nastúpilo jeho svedomie. Artemis sa nezmenil zrazu, práveže robil nenápadné krôčiky k tomu, aby bol lepší, a niekedy neboli práve dobrovoľné, ale napriek tomu som sa ja, čitateľ, vždy radovala, keď som si uvedomila, že toto by starý Artemis nikdy nespravil. Autor vytvoril jeden z najlepších charakterov, o akom som kedy čítala. 

Špeciálnu pozornosť si zaslúži aj Hela, Kopyto, Humus, Butler alebo Opal. Každý bol iný, svojský a nikto z nich sa ani raz nerozhodol alebo si nepomyslel niečo, čo by k jeho postave nesedelo. Veľa autorov má problémy zvládnuť a správne skrotiť svoje postavy, z čoho vyplynie, že si často robia, čo sa im zachce, rozhodujú sa úplne inak, akoby ste to mohli čakať... jednoducho idú proti vlastným zásadám. 

Svet škriatkov bol ako inak perfektný, plný nových technických vymožeností, pri ktorých som sa iba samej seba pýtala, kde na to všetko autor došiel. Viem si ho predstaviť, ako deň a noc googlil, v hlave mu to šrotovalo a postupne sa spájalo do príbehu, ktorý by som ja nedala dokopy ani o sto rokov. No na druhej strane, technika nie je práve moja silná stránka, takže túto časť prenechávam jemu a dúfam, že aj keď sa skončila táto séria, budem mať možnosť prečítať si od neho niečo ďalšie. 

Colferovi stačí zopár slov na vytvorenie skvelej atmosféry a prostredia. Má výborné a trefné prirovnania, postavy sršia skvelým, nenásilným humorom a komické situácie vám vyčarujú široký úsmev na tvári. Napriek mnohým záchvatom smiechu však ani raz nezabudnete, že postavy bojujú o život a svet sa pomaly rúca do zabudnutia.Tieto dve veci vám neustále blikajú v mozgu a podvedome sa obávate, aký toto všetko bude mať koniec. Modlíte sa, aby vaše obľúbené postavy vyviazli bez ujmy. Či to tak ale naozaj bude, to si musíte prečítať. 

Zhrnutie: Príbeh je skvelým spojením dnešných problémov ľudí so svetom škriatkov, ktorí ostro vystupujú proti ničeniu životného prostredia. Kniha je plná dobrodružstiev, zaujímavých myšlienok, vtipných hlášok a ku koncu som si dokonca poplakala (nie som si istá, či kvôli tomu, čo sa stalo, alebo kvôli tomu, že sa skončila moja obľúbená séria). Nájdete tu úžasné charaktery a do všetkých sa bez problémov dokážete vžiť. Stránky sa čítajú takmer samy a ani sa nenazdáte a uvedomíte si, že vám už zostáva len posledná. 

Ukážky z knihy: 

"Nejazdi tak divoko," povedal a potľapkal displej navigácie. "Caballine zo mňa nebude mať žiaden osoh, keď k nej dorazím mŕtvy."
"Upokoj sa, starec," povedala malá robotická hlava. "Aj tak jej ktovieako nepomôžeš. Caballine ovláda umenie Deviatich palíc. Čo chceš spraviť ty? Hodiť do nich klávesnicu?"

"Buď je ten chlapec najnormálnejší na celej zemi, pomysleli si, alebo je až natoľko narušený, že to žiadne testy nedokáž odhaliť."

"Fíha," vyhŕkla Hela pri pohľade na to, ako sa ďalšie šípy zabárajú do nosa a krídel lietadla. "Ty si nepredvídal, že trpazlík jazdiaci na trollovi bude tlačiť tvoje lietadlo po rozjazdovej dráhe? Mal by si sa nad sebou zamyslieť, Artemis."

Moje hodnotenie: *****

Recenzoval: Majka Danihelová
http://lyn-von-nightlight.blogspot.sk