ANALFABETKA, KTORÁ VEDELA POČÍTAŤ - Jonas Jonasson

Analfabetka, ktorá vedela počítať

Cena pre neprihláseného<br/>zákazníka: 13,90 € Kúpiť

Príbeh plný neskutočných udalostí sa začína v roku 1961 v chudobnej časti v Juhoafrickej republike. Mladé černošské dievča to aj vďaka apartheidu nemá vôbec ľahké, no našťastie/nanešťastie jej osud praje/nepraje. Ak si prečítate knihu, určite pochopíte predošlú nejednoznačnú vetu. Nombeko má počas celej knihy šťastie v nešťastí a aj v najhoršej situácii sa nájde niečo vtipné.

Naša hrdinka je mimoriadne nedané dieťa, ktoré muselo rýchlo dospieť aby sa o seba postaralo. Je bezočivá,  neskutočne inteligentná, premyslí si každú maličkosť a má  vždy pravdu.

V tej chvíli sa vyučovacia hodina skončila. Nombeko vrazila Thabovi nožnice do druhého stehna a odišla. Nasledujúci deň prišla za ním a vyčítala mu, že hoci nepožiadal o dovolenie, svojvoľne neprišiel do práce. (str. 21)

Tento spoločenský román okrajovo rozoberá rasizmus, diktátorstvo i sprevádzajúce historické udalosti, či osobnosti. Bolo vážne zaujímavé, ako som si vďaka knihe mohla pripomenúť vyvíjajúcu sa politickú situáciu v Juhoafrickej republike, či ako to bolo s Nelsonom Mandelom.

Najväčším lákadlom, ktoré kniha ponúka je absurdný až surrealistický humor, ktorý mi rozhodne sadol. Nedalo sa nesmiať na hlúposti iných ľudí, či vtipných a neuveriteľných náhodách a nehodách. Ak by som bola postavou v príbehu, porazilo by ma aspoň 17,5 krát. Krásne k tomu pasuje výrok: ‚Všetko čo sa dá pokaziť sa pokazí.‘

Ľuďom, čo zbožňujú matematiku a štatistiku sa určite zapáčia Nombekine výpočty a číselné vyjadrenia, hlavne zo začiatku knihy. Autor do detailu prepracoval aj životné príbehy skoro každého zmieneného človeka, a preto vieme, čo sa skrýva v pozadí hlavnej udalosti a poznáme všetky okolnosti a aj ako sa kto a prečo správa.

-Pán inžinier, prosím, pokúste sa to pochopiť, musím ešte vydrhnúť podlahu. Plyn a fluorid sa neznášajú a ich nespokojnosť sa stále stupňuje.-  

-Aké je teda riešenie ?- hlesol inžinier. 

- To teda neviem,- odvetila Nombeko. - Na to som zatiaľ nestihla prísť. Mojou úlohou je upratovať. (str. 50)

Moje pocity z knihy sú neskutočné, smiala som sa na satirických a nemožných situáciách, spochybňovaní vlády, podplácaní a celkovej absurdite udalostí. Treba si uvedomiť, že aj maličkosť, môže ovplyvniť celý svet. Niekedy ma zarážalo až flegmatické správanie postáv a takisto mi sem-tam vadilo autorovo ''predvídanie'' budúcnosti. Občas nechceme vedieť, pár skutočností, ktoré sa stanú, už na začiatku knihy. 

Pol života prežila v chatrči, druhú polovicu strávila zatvorená za plotmi. Dom na zbúranie môže byť príjemná zmena. (str. 143)

Z knihy som očarená a hodnotím ju plným počtom knižiek.

*****

Recenzoval: Nikee
http://pareidolicgirl.blogspot.sk