Žiadny rodič by nemal čosi také zažiť

Kladiete si občas otázku, čo je najlepšie pre vaše dieťa? Ako ho urobiť šťastným a vychovať z neho milujúceho a milovaného človeka?
A čo ak sa jedného dňa dozviete, že vaše dieťa umiera?!
Dobrá matka je príbeh, ktorý sa číta ťažko, no aj taký je život. A odkazuje jediné - žiaden rodič by nemal stáť pre takým rozhodnutím.

Kate kedysi bývala šťastná matka a milujúca manželka. Po narodení tretieho dieťaťa sa všetko zmenilo. Nick sa vracal z práce k vyčerpanej žene čoraz neskôr, neraz nasiaknutý ženským parfumom. Kate nezvratný rozpad rodiny psychicky zničil a pripravil ju aj o strechu nad hlavou.

Napriek ťažkému obdobiu sa postaví na nohy a je odhodlaná začať novú etapu životu. Všetko je na najlepšej ceste, až kým jedného dňa nediagnostikujú jej dvanásťročnej dcére Jessice leukémiu.

Osamelá matka má osemnásťročného syna, ktorého zožiera nenávisť k otcovi, zmäteného sedemročného syna, ktorý vyvádza, a bývalého manžela, čo sa nedokáže zodpovedne postaviť k rodičovským povinnostiam. A uprostred stojí jej milované, statočné dieťa, ktoré každým dňom chradne.

Kate vie, že musí odsunúť vlastný strach aj žiaľ a urobiť to, čo je najlepšie pre jej deti, najmä Jessicu. Ale čo ak urobiť to najlepšie znamená dospieť k rozhodnutiu, aké si ani len nedokáže predstaviť?

„Materstvo – pri ňom sa začína a končí láska.“
Robert Browning

Sinéad Moriartyová je írska spisovateľka, ktorú k tvorbe inšpirovala vlastná mama, autorka kníh pre deti. Sinéad napísala dvanásť románov vrátane The Way We Were, ktorý v roku 2015 vyhral ocenenie Irish Book Award za populárnu literatúru.
Aj vďaka knihe Dobrá matka si Sinéad získala čitateľov a kritikov fascinujúcim dojímavým a ľudským príbehom. Píše pútavo, o moderných ženách, o dnešnom svete, ktorý nie je ľahký, no dá sa prežiť. A niekedy so cťou, láskou v srdci i duši, a dokonca aj s úsmevom.

Začítajte sa do novinky Dobrá matka:

Kate stála v prázdnej chodbe a rozhliadala sa okolo seba. Nezostalo jej nič, len spomienky. Spomenula si, ako sa sem pred desiatimi rokmi nasťahovali. Nick ju preniesol cez prah, hoci už dávno nebola nevestou s rumencom na tvári. Správal sa ako nezbedné dieťa, ktoré pobehuje hore-dole, a ukazoval jej luxusnú chladničku plnú kociek ľadu, vírivku a obrovskú záhradu, kde budú môcť deti hrávať futbal.
Bol to jeho vysnívaný dom. Nick mal pocit, že mu ide karta. Veľký dom, veľká záhrada, parádne auto. Všetko bolo dobré, veľmi dobré. Konečne sa mu dobre darilo a konečne mohol viesť život, o ktorom vždy sníval.
Vtedy boli šťastní. Luke mal osem a Jess dva roky, keď sa sem nasťahovali. Chvíľu trvalo, kým sa im Jess narodila. Po troch spontánnych potratoch a rokoch sklamania to už takmer vzdali, ale potom Kate otehotnela a dieťatko donosila. Narodila sa vytúžená a milovaná Jess, do ich životov prišla ako lúč slnka. Stálo za to, aby na ňu počkali. Keď na ňu s láskou hľadeli v pôrodnici, Nick povedal, že teraz majú dokonalú rodinu.
Dom bol plný smiechu a zábavy. Konalo sa v ňom veľa narodeninových osláv a prežili v ňom krásne obdobie. Kate si to všetko vychutnávala, užívala si každučkú minútu.
Vedela, že kúpa tohto domu nebude lacná záležitosť. Len si ešte neuvedomovala, ako veľmi finančne náročné to bude. Nick sa len nejasne vyjadroval o zálohe a o splátkach a ju až príliš pohlcovala domácnosť a starostlivosť o deti. Bola príliš naivná, aby mu kládla nejaké otázky.
No možno na ne len nechcela poznať odpoveď. Pravda bola taká, že zámerne strčila hlavu do piesku. Život bol fajn a Kate nechcela poznať detaily. Nick vravel, že to má pod kontrolou, a ona naňho starostlivosť o podobné záležitosti rada prenechala.
Keď veľkého realitného agenta, pre ktorého Nick pracoval, vážne ovplyvnila ekonomická kríza, Kate dúfala len v to najlepšie. Ešte viac sa snažila vytvárať dokonalý domov a pre Nicka mala vždy pripravenú teplú večeru, keď sa na konci dňa vracal domov. Stala sa z nej skutočná žienka domáca, ktorá sa snažila zaceliť všetky štrbiny.
Chcela, aby sa z ich domova stal pre Nicka prístav, ale to nestačilo. A potom sa narodil Bobby, no namiesto toho, aby ich to zblížilo, sa jej Nick neustále vzďaľoval. Začal pracovať dlho do noci a domov sa vracal s vôňou parfumu inej ženy. Kate to ignorovala... A potom už bolo príliš neskoro.
Poobzerala sa po svojom dome a zahryzla si do pery, aby sa nerozplakala. Všetko bolo hore nohami. Aký len bude odteraz jej život, do pekla?
„Maaamiii!“ zakričal Bobby, ktorý už stál pri vchodových dverách s rukami vbok. „Už chcem ísť. V aute je horúco a dusno.“
Kate podišla k nemu a pobozkala ho na rozhorúčenú tváričku. „Ešte musím ísť po Jess. Je hore.“
Jess našla v detskej izbe. Jej dcéra jej bola otočená chrbtom. Kate podľa jej schúlených pliec a tlmených vzlykov vedela, že plače. Podišla k nej a objala ju. Jess stuhla. „Mrzí ma to, srdiečko.“
„Som v poriadku, mami.“
Kate svoju dcéru otočila, aby jej videla do tváre. Jess si rýchlo utrela slzy rukávom košele. „Viem, že je to ťažké, Jess, ale myslím si, že bývať u starého otca bude zábava,“ snažila sa znieť presvedčivo.
Jess prikývla. „Ja len... Všetko je to také definitívne. Myslela som si, že sa ocko možno vráti domov, ale teraz už, myslím, viem, že to tak nebude. Však?“
Kate ju objala. Úbohá Jess. Bola najväčším optimistom z rodiny. Chlapci vedeli, že Nick sa už nikdy nevráti. Bobby to vedel, hoci mal len sedem rokov. Ale toto bola Jess, prostredné dieťa, čo stále dúfalo v šťastný koniec, ktorý sa nikdy nemohol stať skutočnosťou. „Tvoj ocko je teraz s Jenny, srdiečko. Majú svoje dieťatko a nový život a to sa nezmení. No stále vás má všetkých veľmi rád,“ dodala rýchlo.
„Hej, a preto za nami skoro nikdy nechodí,“ ozval sa Luke, ktorý sa zjavil vo dverách.
„Luke,“ povedala Kate varovným tónom. „Tvoja sestra je rozrušená.“
Luke vošiel dnu a položil sestričke na plece veľkú svalnatú ruku. „No tak, Jess. Viem, že dom starého otca je oveľa menší a že je tu vždy šialene rušno, ale budeme v poriadku.“
„Ty sa nemusíš deliť o izbu s Bobbym,“ pripomenula mu Jess.
Lukovi sa na tvári objavil úškrn. „Hej, máš to blbé. Ale ja sa musím učiť na záverečné skúšky, takže si nemôžem dovoliť, aby mi Bobby celý deň pílil uši svojimi rečami. Navyše sa na budúci rok pravdepodobne odsťahujem a budem bývať pri univerzite, na ktorú pôjdem, takže potom si môžeš moju izbu nechať ty.“
„Ale ja predsa nechcem, aby si sa odsťahoval. Budeš mi chýbať.“
Luke ju pobozkal na hlávku. „Si príliš mäkká, Jess. Potrebuješ sa zoceliť.“
„Je skvelá taká, aká je.“ Kate sa na nich usmiala.
Obidvaja prevrátili oči.
„To hovorievaš vždy, mami,“ povedala Jess a usmiala sa na brata.
„Je to pravda. Vy traja ste pre mňa tým, na čo som v živote najviac hrdá. Viem, že posledných pár mesiacov bolo strašných, a priala by som si... nuž, priala by som si, aby...“ Kate dochádzali slová.
Luke ju chytil za plece. „To je v poriadku, mami. Urobila si všetko, čo sa dalo. To len oco je poriadne sebecký blbec.“
„Luke, nehovor takto o svojom otcovi.“
„Ocko je blbec,“ vykríkol spomedzi dvier Bobby a zachichotal sa.
Kate zízala na Luka.
Ten len pokrčil plecami. „Hovorím pravdu.“
„Máš osemnásť, Luke. Mal by si poznať hranice. A čo sa týka teba, Bobby, máš čakať v aute.“
Luke sa hodil na mamu a objal ju. „Upokoj sa, mami.“ Bobbymu povedal: „Nepoužívaj neslušné slová. Nie je to správne.“
„Ale ty ich používaš často a si v pohode.“ Bobby sa zamračil. Pokúšal sa pochopiť zmysel týchto protirečivých tvrdení.
Kate sa sklonila, aby svojmu najmladšiemu synovi videla do očí. „Nadávanie nie je v poriadku. Vieš to aj ty, aj Luke. A teraz už poďte, starý otec na nás čaká.“ Nasmerovala ich k schodisku a vchodovým dverám a povedala im, aby nastúpili do auta a zapli si pásy. Keď sa vzdialili, dopriala si ešte pár minút na záverečnú prechádzku po dome. Bolo to hlúpe. Mala vyjsť von a neobzerať sa späť, ale bolo také ťažké opustiť toto miesto. Všetok svoj čas strávite vytváraním domova, ale nikdy si neuvedomíte, čo pre vás vlastne znamená, až kým vám ho nevezmú. Toto bolo jej útočisko pred vonkajším svetom, miesto, kde bola najradšej, bolo jej súčasťou a jej nádejou do budúcna. Teraz jej už viac nepatrilo, navyše ani len netušila, čo jej prinesie budúcnosť – pravdepodobne stres, samotu a finančné problémy. Nick jej vzal všetko – domov, bezpečie a predovšetkým sebavedomie. Opustil ju pre mladšiu modelku, bolo to také klišé, že by ju to malo rozosmiať. No nebolo to smiešne. Príšerne to bolelo. Bolesť sa okolo nej neustále ovíjala ako slučka. Utápala v nej svoje bytie i svoju hrdosť.
Pomaly sa prinútila prejsť k vchodovým dverám. Nechcela odísť. Na chvíľu dostala šialený nápad – zorganizuje protest a prinúti banku, aby jej dovolila zostať v dome. Okamžite si však uvedomila, aké je to pochabé. A okrem iného, tento domov a aj jeho budúcnosť už boli fuč. Celý priestor bol prázdny, vyzeralo to ako vtedy, keď ho kúpili. Presne ako ja, pomyslela si Kate smutne. Je to návrat k prázdnote.
Zazvonil jej telefón, a tak ho vytiahla z vrecka. Správa od Maggie. Otvorila ju a usmiala sa. Celá Maggie a jej dokonalé načasovanie! Dnešok pre teba musí byť hotové peklo. Hlavu hore! Zastavím sa cez víkend, aby som ti pomohla s vybaľovaním a dohliadla na Georga! Prinesiem víno. Veľa vína! Budeš v poriadku. Mám ťa rada. M.
Vystrela sa, zhlboka sa nadýchla a vyšla von na schody. Keď za sebou zatvorila dvere, definitívne zacvaknutie zámku ju zrazilo na kolená a takmer sa rozplakala. No namiesto toho radšej zamávala deťom, preglgla všetok žiaľ a sadla si na miesto vodiča.
Keď sa svojím otlčeným starým autom opatrne pohla na ceste, v spätnom zrkadielku uvidela, ako sa Jess chvejú pery. Pichlo ju pri srdci. Toto nebol život, ktorý pre svoje deti plánovala. Nikdy nechcela, aby pochádzali z rozvrátenej rodiny. Ako sa to všetko mohlo pokaziť?
Som štyridsaťdvaročná žena s tromi deťmi, ktorá sa sťahuje späť k svojmu otcovi, pretože je na mizine a nemá domov, pomyslela si. Zvierala volant a pokúšala sa dostať svoj dych pod kontrolu. Teraz, keď sa Nick úplne venoval Jenny a svojmu dieťaťu – Jadenovi, Kate musela mať ešte viac na pamäti svoje deti. Musí im venovať ešte viac lásky, trpezlivosti a... Ale bola vyčerpaná. Najradšej by si ľahla, schovala hlavu pod perinu a poplakala si.

***

Keď dorazili na miesto, George stál pri bráne a mal na sebe zásteru s nápisom „Dedinská kaviareň“. Jeho líca mali červenkastý nádych.
„Fíha, dedo má naštvaný výraz,“ ozval sa Bobby.
Vyliezli z auta.
„Pozri, Kate, som rád, že sa sem sťahujete, veď vieš, ale tvoji sťahováci nechali škatule rozťahané po celej kuchyni, a ja sa tu snažím pracovať. A okrem iného, práve mi volala Sarah, že sa dnes nezastaví a že si našla inú prácu. To nové dievča z Francúzska, Nathalie, je neschopné, takže som na všetko v podstate sám. Potrebujem pomocnú ruku.“
Kate sa ujala slova. „Dobre. Luke, ty spolu s ostatnými upracete škatule a ja pomôžem starému otcovi v kaviarni. Všetky škatule dajte hore do mojej izby. Dajte ich na seba do rohu, aby nezavadzali pod nohami, a ja ich neskôr roztriedim. Keď skončíte, príďte dolu pomáhať. Cez obed budeme mať rušno.“
Kate nasledovala svojho otca cez chodbu až do veľkej kuchyne, ktorá slúžila kaviarni.
„Ja vyriešim toto a ty choď roznášať kávu,“ povedal George, kým dával domáce koláčiky do veľkej rúry.
Kate prešla cez kuchynské dvere, ktoré viedli do kaviarne. Na obsluhu čakali už dva stoly. Pri ďalších troch obsadených stoloch boli ľudia zaneprázdnení popíjaním kávy a jedením čajových koláčikov. Päť stolov bolo prázdnych, ale nie nadlho. Asi o hodinu sa totiž začne obedňajší zhon.
Kate vybavila objednávky pri dvoch stoloch a vrátila sa do kuchyne. Privrela oči a vdychovala vôňu čerstvo pomletých kávových zŕn. Známa vôňa detstva ju vždy upokojovala. Toto miesto poznala ako vlastnú dlaň. Vyrastala za pultom. Odkedy jej pamäť siaha, pomáhala mame a otcovi v rodinnej kaviarni. Mama bola vždy viac vedúcou, zatiaľ čo otec varil. No po maminej smrti pred šiestimi rokmi sa všetko zmenilo. George sa musel viac venovať zákazníkom, na čo si rýchlo zvykol. Nebola to jeho parketa, ale v komunikácii sa naozaj výrazne zlepšil.
Keď sa Kate vydala, často jej telefonoval, že ju naliehavo potrebuje, pretože buď nejaký zamestnanec ochorel, alebo sa chystal veľký večierok. Svojim rodičom rada pomáhala – ako jedináčik si s nimi veľmi dobre rozumela a kaviareň bola jej druhým domovom.
Po maminej smrti každý deň volala otcovi, aby sa ubezpečila, ako to všetko zvláda. Smrť milovanej Nancy ním poriadne otriasla, ale s pomocou Kate i vďaka kaviarni, o ktorú sa bolo treba starať, sa s tým nakoniec nejako vyrovnal. To, že musel každý deň vstávať a otvoriť kaviareň, ho držalo pri živote a aj preto mal jeho život ešte stále zmysel. Kate často uvažovala nad tým, čo by spravil, keby nepodnikal. V podstate mu to zachránilo život – bol aktívny a stále mal čo robiť.
Otec bol Kate oporou, keď ju pred dvoma rokmi opustil Nick. Zakročil a dal jej peniaze, ktoré potrebovala, a keď jej banka vzala dom, okamžite jej navrhol, aby sa všetci nasťahovali k nemu. Kate sa vtedy tak uľavilo, že by sa bola najradšej rozplakala.
Vedela, že to nebude ľahké, najmä ak vzala do úvahy, že jej otec bol zvyknutý žiť sám, ale nejako sa už cez to prenesú. Bude to fungovať. Musí to tak byť – nemala kam ísť a deti potrebovali domov. Keď sa k pultu priblížil nový zákazník, Kate sa na tvári objavil úsmev. Zámerne sa snažila myslieť pozitívne, mala nádej do budúcna. Všetko sa zlepší – istotne to už nemôže byť horšie. Toto bolo dno, na ktoré padla. Jediná cesta bola už len smerom nahor. Bol to nový začiatok.

Milan Buno, literárny publicista