Umberto Eco o tajnej službe (3.12.2010)

„Mimoriadne americké odhalenia o sexuálnych návykoch talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho len opakujú to, čo sa už niekoľko mesiacov dalo vyčítať v ktorýchkoľvek novinách. A pochmúrna karikatúra líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího je už dlho potravou kabaretných umelcov,“ píše Umberto Eco.

Pravidlo, že tajné zložky musia obsahovať iba už známe správy, je pre tajné služby (a nielen v tomto storočí), základná premisa. Okolo súčasných odhalení je podľa neho taký krik preto, že hovoria to, čo už každý vedel. Že totiž ambasády stratili diplomatickú funkciu a stali sa z nich špionážne centrá. Podľa Eca tiež to, že nejaký hacker môže zachytiť tajné dokumenty najmocnejších krajín sveta, zasadilo nezanedbateľný úder prestíži amerického ministerstva zahraničných vecí.

„Škandál tak vrhá do krízy ani nie tak obete, ako katov,“ myslí si Umberto Eco, autor bestselleru Meno ruže. Doteraz podľa neho platilo, že moc môže úplne kontrolovať občana. Teraz, keď už moc nie je schopná ubrániť sa hackerovi, vzťah kontroly prestáva byť jednosmerný a stáva sa kruhovým. A čo dôsledky? Ecova predpoveď vyzerá ako science fiction, ako sám priznáva, čiže románovo. „Ale som nútený predstavovať si vládnych agentov, ako sa diskrétne pohybujú v dostavníkoch s nekontrolovateľnými trasami a svoje posolstvá sa naučili naspamäť, aby sa nedostali do cudzích rúk,“ píše Eco. Toto všetko vraj potvrdzuje jeho tézu, že technológie teraz postupujú ako krab, teda dozadu.

Zdroj a foto: Libération, Cyberpresse, RFI