Vyšetrovateľka Kim Stonová a 7.kniha Polámané kosti

Angela Marsonsová sa stala jednou z najuznávanejších a najobľúbenejších autoriek detektívok v súčasnosti. Vytvorila sériu s vyšetrovateľkou Kim Stonovou, ktorú si rýchlo obľúbite. Je z mäsa a kostí, vidieť v každom ďalšom diele jej vývoj, napredovanie. K tomu krátke kapitoly, originálne zápletky a veľmi čítavý štýl – celá séria je lahôdka pre milovníkov krimi. A teraz je tu siedmy diel série s názvom Polámané kosti.

Zavraždená prostitútka a opustené dieťa. Dva nálezy počas jednej zimnej noci, ktoré odštartujú  ďalšie náročné vyšetrovanie detektívky Kim Stonovej. Ďalšie, ktoré ju prinúti čeliť traumám z detstva.

V krátkom čase sa nájdu aj mŕtvoly iných troch dievčat, ktoré poskytovali sexuálne služby na ulici. Úroveň násilia pri každej vražde stúpa. Kim a jej kolegovia pochopia, že prvé úmrtie nebolo iba náhodným útokom, ale dielom zvráteného sériového vraha vykorisťujúceho bezbranné duše.

Popritom stále pátrajú po žene, ktorá nechala na policajnej stanici bábätko. Skutok sprvu považujú za prejav číreho zúfalstva, no v skutočnosti  má oveľa brutálnejšie pozadie. Prípady zavedú detektívku do sveta zneužívania ľudí a novodobého otrokárstva. Kim sa pritom musí vyrovnávať s vlastnou minulosťou a odkrývanie šokujúcich tajomstiev ju takmer stojí život.

Polámané kosti sú príbeh o zneužívaní ľudí, o novodobom otrokárstve. O tajomstvách a neraz traumách z nášho detstva.

„Predstavte si, že ilegálneho imigranta stojí prevoz do krajiny päťtisíc libier. To je úvodný dlh, v priebehu týždňa sa pridá ďalší za jedlo, ubytovanie, dopravu, oblečenie. Niekoľkokrát to prevýši úbohú mzdu, ktorú dostáva od zamestnávateľov.“
„Takže dlh sa nikdy nezníži?“
„Práve naopak, exponenciálne rastie každým rokom.“
„Smrťou sa to predsa skončí, nie?“
„Dlh sa presunie na žijúcich členov rodiny.“

Polámané kosti sú siedmy diel série. V origináli ich už vyšlo 12 a celkovo by mala mať séria s Kim Stonovou 16 dielov.
Angela Marsonsová je britská autorka. Narodila sa v priemyselnej oblasti Black Country v strednom Anglicku. Literárnu dráhu začala písaním poviedok a účasťou na rôznych súťažiach. Trilery s ústrednou postavou detektívky Kim Stonovej Tichý výkrik, Diabolské hry, Zmiznuté dievčatá, Hra na smrť, Krvavé stopy a Mŕtve duše zaznamenali vo svete fenomenálny úspech. Angela je jednou z najčítanejších autoriek kriminálnych románov súčasnosti a jej knihy sa dlhodobo držia na popredných priečkach medzinárodných rebríčkov bestsellerov.

Začítajte sa do novinky Polámané kosti:

„Ehm... to je bábätko, madam,“ oznámil Jack z bezpečia sklenej deliacej steny.
„Povedal vám už niekto, že vás je na vrátnici škoda?“ odsekla Kim. Bolo jej jasné, čo drží v ruke. Oveľa viac ju zaujímalo, čo s tým mieni Jack robiť.
„Jedno viem isto, madam. Keď ste pred desiatimi minútami odchádzali, nemali ste ho.“
Prižmúrila oči. „Veľmi vtipné, Jack. Pustite ma dnu, aby ste mohli...“
„Nemôžem ho tu mať, madam,“ skočil jej do reči.
„Jack, prestaňte ma štvať a vezmite si...“
„Vážne,“ pokrútil hlavou. „Dve policajné autá a jedna dodávka sú práve na ceste sem. Vracajú sa z bitky, čo sa vymkla z rúk pri rýchlom občerstvení.“
Hej, pomyslela si Kim. To ho zamestná aspoň na niekoľko hodín.
„Fajn, tak niekomu zavoláme.“
„Samozrejme, madam. Spojím sa s našimi firemnými jasľami na treťom poschodí.“
„Jack…“ zavrčala Kim varovným tónom.
Vrátnik veľavravne pokrčil plecami.
Rovnako si nebola istá, čo by mala spraviť, no rúčka autosedačky sa jej čoraz hlbšie zarezávala do dlane.
„Vpustite ma,“ vyštekla. „A okamžite zavolajte sociálku.“
„Áno, madam.“ Jack zdvihol telefón.
Kim vykročila do kancelárie, z ktorej odišla ani nie pred pätnástimi minútami.
Zložila sedačku na Bryantov stôl a zapla radiátor. Miestnosť ešte, našťastie, nestihla úplne vychladnúť.
„A čo teraz?“ uvažovala nahlas s rukami vbok.
Malá tvárička sa mierne zaškľabila a pokračovala v spánku.
Kim naklonila hlavu. „Prehľadám ťa, či na sebe nemáš nejaké stopy,“ šepla.
Odtiahla biely čipkovaný šál zložený na štyri vrstvy a strčila prsty pod nohy a ruky dieťatka. Telíčko bolo odeté v žltom overale s kapucňou s ušami. V sedačke nebolo okrem bábätka nič. Kim opatrne otvorila sponu na bezpečnostnom páse a dotkla sa zipsu. Malé ústa sa pohli, akoby žuvali steak. Kim na chvíľu stuhla.
Nezobuď sa, modlila sa v duchu s rukou na zapínaní. V blízkosti ostrieľaného kriminálnika by sa cítila oveľa bezpečnejšie. Toľko stresu ako teraz neprežívala ani pri nedávnej rannej razii na drogových dílerov, naháňaní sexuálneho násilníka v tme či ozbrojenej lúpeži.
Očká ostali zavreté, pokračovala teda v prieskume. Pomaly potiahla zips. Pod žltým overalom  sa ukázala ďalšia vrstva.
Bábätko sa odrazu pohlo a koplo nohami. Kim so zadržaným dychom cúvla.
Vzápätí sa strhla na zvonenie telefónu.
„Prosím, povedzte mi, že už prišli, Jack,“ zakňučala.
 „Haha! To by sa vám páčilo,“ zachechtal sa vrátnik. „Pohotovostná sociálna služba práve rieši matku s piatimi deťmi, ktorej sa manžel po odlúčení vyhráža smrťou.“
„Ježiši,“ vzdychla Kim. Vianoce sa už asi skončili. „Ako dlho to potrvá?“
„Netuším. Nič nesľúbili. Dieťa v bezpečí teplej policajnej stanice nie je ich priorita.“
 

Milan Buno, knižný publicista