Vychutnajte si Raňajky s Einsteinom

„Mnohé vedecké knihy sa sústreďujú na najnovšie bláznivé vesmírne objavy, Orzel nám však ukazuje, že aj bežný svet okolo nás je naozaj divný,“ napísal George Musser, editor a prispievateľ do časopisu Scientific American.

Reč je o knihe Raňajky s Einsteinom. S podtitulom Fyzika každodenného života, ktorú napísal Chad Orzel.
A práve to slovko každodenný je pútavé a robí z knihy naozaj skvelé čítanie.

„Nie je mojím zámerom stiahnuť kvantovú fyziku na zem, aby bola rovnako všedná ako bežné raňajky, skôr by som chcel pozdvihnúť váš obyčajný deň – ukážem vám, koľko úžasu a zázrakov sa dá nájsť v najjednoduchších aktivitách, ktoré robievame dennodenne,“ tvrdí Chad Orzel.

Píše o internete, čuchových zmysloch, digitálnych fotografiách, budíku, ohrievaní jedla, počítačových čipoch...jednoducho o veciach, s ktorými prichádzame denne do kontaktu.
Tieto napohľad bežné veci však opisuje neuveriteľne nápadito, príťažlivo a jednoducho. ˇAno, aj o kvantovej mechanike či relativite. Samozrejme, nesmú chýbať vedecké fakty, ktoré to potvrdzujú, takže knižka je poučná pre mladších aj starších čitateľov.

 „Orzel nás zaujme každodennými prežitkami a potom zistíme, že nás sprevádza viac než sto rokmi fyzikálnych objavov. Čitateľ lepšie pochopí každodenné prežitky a navyše zistí, ako samotní fyzici vnímajú svet,“ tvrdí David Saltzberg, profesor fyziky a astronómie na Kalifornskej univerzite v Los Angeles.

Bez kvantovej fyziky by ani vaše raňajky, ani množstvo iných vecí nebolo možných. Autor svetových bestsellerov Chad Orzel vysvetľuje prečo.
Úchvatná fyzika nie je len v experimentoch za milióny alebo v extrémnych astrofyzických súvislostiach, akými sú napríklad čierne diery. V skutočnosti je všade okolo vás. Tesne pod povrchom normálneho každodenného života.
Bežná ranná rutina závisí od jedného z najzvláštnejších javov, aké boli kedy objavené.

V Raňajkách s Einsteinom vám autor ukáže kúzla, ktoré nájdete aj v tých najjednoduchších činnostiach.

Prečítajte si úryvok z knihy Raňajky s Einsteinom:

Albert Einstein bol v tom všetkom kľúčovým hráčom – jeho meno nie je na obale knihy len preto, aby sa lepšie predávala. Einsteina si väčšinou spájame s teóriou relativity, iným  rovnako fascinujúcim) odvetvím modernej fyziky, a keď sa jeho meno vôbec spomenie v spojitosti s kvantovou fyzikou, je to obyčajne kvôli jeho strohým a pohŕdavým poznámkam o tejto teórii, ktoré vyslovil v pokročilejšom veku.
V skutočnosti však Einstein zohrával podstatnú úlohu v rozvoji kvantovej fyziky. V roku 1905, keď predstavil teóriu relativity, zároveň použil Planckov kvantový model, ktorým vysvetlil fotoelektrický jav, ktorý je kľúčový pre fungovanie digitálnych kamier, ktoré bežne používame na zdokumentovanie svojho moderného života. O desaťročie neskôr rozvinul teóriu interakcie medzi svetlom a atómami, ktorá položila základ pre objavenie laserov, ktoré sú podstatou modernej telekomunikácie. Hoci sa neskôr odčlenil od hlavného prúdu kvantovej fyziky, prispel do nej hodnotným objavom: predstavil teóriu kvantového previazania, ktoré používajú mnohí experti pri návrhoch novej generácie kvantových technológií, medzi aké patria nerozlúštiteľné šifrovanie a neuveriteľne výkonné počítače.

Milan Buno, knižný publicista