Všetko, čo potrebujete vedieť o smrti...a ako ju spracovať

Aj o tom je nová kniha forenzného psychológa a súdneho znalca Antona Heretika  a jeho manželky Andrey Heretikovej Marsalovej s jednoznačným názvom SMRŤ.
Vôbec nejde o smutnú a depresívnu knihu. Skôr vás prekvapí, ako sa na smrť dá pozerať, z akých rôznych uhlov, či ako smrť riešia v literatúre, umení, hudbe, vo filmoch.
Zaznejú známe mená ako Hemingway, Kundera, Nietzsche, Seneca, Woody Allen či Bergman, ale tiež Beethoven.

„V istom čase sa mi vynárali spomienky z detstva, zo stredného veku i zo súčasnosti a smrť sa v nich objavovala veľmi často,“ približuje Anton Heretik. „Smrť mojich rodičov a mnohých kamarátov. Chodím do krematória ako svojho času do tanečnej – nerád a pravidelne. Pochopil som, že smrti ako téme ani smrti ako takej sa nevyhnem. Tak prečo sa nekonfrontovať?“

Jeho manželka Andrea sa najskôr nechcela púšťať do tejto témy, no napokon sa nechala nahovoriť. „Nechcela som Antyho v tom nechať samého, preto som sa s heslom „ani smrť nás nerozdelí“ rozhodla nakoniec pridať. Začíname, rovnako ako pri každej knihe, pátraním vo vlastnej knižnici,“ dodáva s úsmevom.

V knihe nájdete aj krátke prípady z praxe a napríklad zážitkové sedenia, pri ktorých nechajú klienta vybrať si, ako by mal zomrieť a potom to prežíva.
Dozviete sa o tanatofóbii, strachu zo smrti. Kedy začať hovoriť s deťmi o smrti a akým spôsobom? Čo to znamená, keď sa vám sníva o smrti?
Dá sa prežiť jedna z najhorších smrtí, keď vám zomrie dieťa? Vieme dnes trúchliť, alebo sme tlačení do ďalšej práce, rýchlo to hodiť za hlavu a dlho sa v tom nevŕtať?

Kniha Smrť je zaujímavé a podnetné stretnutie so smrťou, ktoré má veľa podôb. Medicínskych, psychologických i umeleckých. Je smrť násilná aj smrť dobrovoľná, neželaná aj vyžiadaná, smrti sa bojíme, ale aj sa z nej smejeme. Môže však byť vedomie našej konečnosti, našej smrteľnosti posilou?
Táto kniha sa dá čítať na preskačku, každá kapitola má vlastný život (i smrť).

V psychoterapii sa vzhľadom na úzkosť zo smrti stretávame s dvomi skupinami klientov.
V prvej ide o uvedomenú fóbiu zo smrti – tanatofóbiu, ktorá ich často sprevádza už od detstva. Väčšinou vyžaduje dlhodobú hlbinnú terapiu so všetkými metódami, ktoré máme k dispozícii (biografická rekonštrukcia, práca s emóciami, s terapeutickým vzťahom, s analýzou snov…).
Častejšia je druhá skupina, ktorá prichádza s pestrou škálou úzkostných porúch – s panickou poruchou, generalizovanou úzkostnou poruchou, obsedantnými ťažkosťami či so špecifickými fóbiami (napríklad so strachom z výšky). Základom terapie je odhalenie nevedomej primárnej úzkosti zo smrti a jej spracovanie pomocou náhľadu. Často túto prácu naštartujú zdanlivo nesúvisiace udalosti, ktoré prináša klient do terapie.

Milan Buno, knižný publicista