Storočné tajomstvá Marka Twaina (26.5.2010)

Po smrti M.Twaina sa našlo vyše päťtisíc redakčne neupravených strán osobných pamätí, ktoré spisoval najmä v posledných rokoch svojho života. Pri nich bolo želanie, aby neboli vydané skôr ako o sto rokov po jeho smrti. Prvá časť jeho denníkov sa tak dostane na svetlo sveta už v novembri, v nasledujúcich rokoch potom Kalifornská univerzita (v jej skladoch boli rukopisy po celé tie roky uschované) vydá zvyšné dva diely chystanej trilógie.

Autorove želanie počkať s vydaním až sto rokov si literárni kritici vysvetľujú na vtedajšie obdobie veľmi osobným a otvoreným charakterom opisov, ktoré sa nevyhýbajú erotickým témam ani kritike spoločenskopolitických pomerov. Podľa niektorých sa tak spisovateľ poistil proti nebezpečenstvu, žeby mohol uraziť ešte žijúcich priateľov. Podľa iných si milovník slávy, ktorú si užíval už počas života, takto chcel zaistiť oživenie svojej osoby a kníh na začiatku 21. storočia. Nech už bola Twainova motivácia akákoľvek, faktom je, že urážok adresovaných jeho súčasníkom nie je v pamätiach málo. Twain napríklad spomína, ako mu milenka darovala vibračnú sexuálnu hračku, vtedy obľúbenú novinku na americkom trhu.

„Väčšina ľudí považovala Marka Twaina za ušľachtilého predstaviteľa viktoriánskeho gentlemanstva, ale tieto denníky popierajú obraz, aky si svet na neho urobil,“ tvrdí historička Laura Trombleyová, podľa ktorej je Twainov denník plný jedu a žlče. Životopisec Michael Shelden zasa upozornil na možné poškodenie amerického vnímania Twaina ako veľkého vlastenca a zástancu tradičných hodnôt. „V pamätiach pochybuje o Bohu, kritizuje kresťanské misie vyslané do Afriky, ale aj politiku Th. Roosvelta, zásahy Spojených štátov na Kube, v Portoriku aj na Filipínach,“ dodáva M.Shelden.

Zdro a foto: The Independent, Discovery News, Houston Chronicle