Svietiace deti. Ako zbaviť deti závislostí od digitálnych technológií?

V tomto prípade ide o pozitívum...no obrazovky majú oveľa viac negatív. Najmä v súvislosti s deťmi.

Všetci ich vídame: deti hypnoticky hľadiace na žiariace obrazovky v reštauráciách, na ihriskách či doma s kamošmi. Je alarmujúce, že počty takýchto detí neustále rastú. Svietiace tváre sú ako virtuálna pandémia a ustavične sa množia.
No za akú cenu?
Je to len súčasná neškodná móda, ktorá časom zmizne, alebo následok zhovievavosti a pohodlnosti rodičov?

Nicholas Kardaras v knihe Svietiace deti skúma, ako digitálne technológie so všetkou svojou žiarivou všadeprítomnosťou hlboko zasahujú mozgy celej generácie. Klinické výskumy potvrdzujú, že stimulujúce žiariace obrazovky aktivujú v mozgu dopamín rovnako ako sex. Čoraz viac vedcov potvrdzuje, že digitálne technológie súvisia s rozvojom porúch, ako je ADHD, závislosti, úzkosti, depresie, zvýšená agresivita, a dokonca aj psychóza. Najšokujúcejšie z nedávnych štúdií sú dôkazy o tom, že nadmerná expozícia obrazovkám môže neurologicky poškodiť vyvíjajúci sa mozog mladého človeka rovnakým spôsobom ako závislosť od kokaínu.

Kardaras ponúka naozaj jedinečný pohľad na túto problematiku. „Máme stále viac dôkazov, ktoré ukazujú, že na svietiace deti môžu mať niektoré veľmi významné negatívne klinické a neurologické účinky,“ píše vo svojej knihe Svietiace deti. „Výskumy študujúce zobrazenia mozgu ukazujú, že svietiace obrazovky, napríklad obrazovky iPadov, stimulujú mozgové centrum potešenia a dokážu zvýšiť hladinu dopamínu (primárneho neurotransmitera dobrého pocitu) rovnako ako sex. Tento efekt mozgového orgazmu spôsobuje, prečo sú obrazovky také návykové pre dospelých, ale ešte viac pre deti, ktorých vyvíjajúci sa mozog ešte nie je pripravený zvládnuť takúto úroveň stimulácie.“

Kardaras Nicholas

Medzinárodne uznávaný rečník, jeden z popredných expertov na závislosti, bývalý klinický profesor Stony Brook Medicine vyučuje neuropsychológiu a je autorom mnohých článkov v renomovaných svetových médiách. Považuje sa za popredného odborníka na digitálne závislosti u detí.

Počas posledných pätnástich rokov klinicky pracoval s viac ako tisíckou mladistvých a aktívne bojoval za to, aby bola závislosť od digitálnych technológií uznaná ako klinická porucha podobná látkovej závislosti.