bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka







Spoznajte Bratislavu na retro fotkách

Kniha Bratislava – retro je pohľadnicovou prechádzkou po Bratislave v rokoch 1948 až 1989. Ponúka obraz mesta v období socializmu ako o tom vypovedajú v tej dobe vydané pohľadnice.

Autor Ján Lacika nimi pripomína ako vyzeralo a čím žilo hlavné mesto pred relatívne krátkym obdobím.

Pohľadnicová prechádzka nás prenesie do obdobia, ktoré neprialo vydávaniu pohľadníc z hľadiska pestrosti tém či umeleckosti záberov. A samozrejme uvedená skutočnosť neplatila len v prípade pohľadníc. Ak porovnávame toto obdobie s časmi takzvanej zlatej éry vydávania pohľadníc na začiatku 20. storočia, vidno veľké rozdiely. 
V prípade Bratislavy sa pokračovalo vo vydávaní pohľadníc notoricky známych záberov hradu, Dunaja, Michalskej veže a ďalších bratislavských pamätihodností, avšak ubudlo pohľadníc z mestských štvrtí mimo historického centra mesta a takmer sa vytratili pohľadnice z predmestí. Akoby sme sa vtedy hanbili za prímestskú časť Bratislavy...

Kniha Bratislava – retro vás vráti o desiatky rokov späť. Stále žije veľmi veľa ľudí narodených v tomto období, ktorí si prostredníctvom týchto pohľadníc možno radi osviežia nostalgické spomienky na Bratislavu svojho detstva či mladosti.
Publikácia však môže zaujať aj ponovembrovú generáciu Bratislavčanov. Minimálne ich prekvapí tým, akými obrovskými zmenami prešlo ich mesto za niekoľko desaťročí a možno ich udiví skutočnosť, že mnohé niekdajšie bratislavské zákutia už vonkoncom nespoznajú. A pritom to naozaj nie je tak dávno...

Kniha sa začína kapitolou Dunaj a hrad a hneď prvá fotka je letecký záber ponúkajúci jedinečný pohľad na centrum Bratislavy zo 60.rokov.
Nasledujú kapitoly Podhradie a staré mesto, Budovanie nového mesta a Na konci mesta. Na každej strane jedna fotografia a k nej dostatočný popis, čo všetko vidíme, čo sa zmenilo a čo tam už dnes nie je.

Pohľad späť prostredníctvom pohľadníc v knihe Bratislava – retro dáva príležitosť odpovedať aj na otázku či naša krásavica na Dunaji ešte viac opeknela alebo sa stratil jej niekdajší pôvab a šarm.
Podľa názoru autora Jána Laciku, nie sú výsledky konfrontácie spomienok a dnešnej reality celkom jednoznačné. Určite nie je sám, komu je ľúto za nenávratnou stratou bratislavského Podhradia a ďalších starobylých zákutí tohto mesta.
Na druhej strane však má radosť z toho, že z ulíc a námestí nadobro zmizla nevľúdna socialistická ošumelosť vyjadrená všadeprítomnou politickou agitáciou jednej štátostrany, ktorá nám chcela vnucovať ako máme žiť a myslieť. Podobne nejednoznačná je však aj súčasnosť mesta vzhľadom na jeho obraz. Popri veľkých urbanistických lapsusoch v ponovembrovej Bratislave sa však podarilo realizovať aj zmysluplné projekty pozitívnej revitalizácie modernej európskej metropoly a je na každom z nás k čomu skôr inklinuje.

Pozrite si 2 pohľadnice z knihy a k nim popis:

Koncom 60. rokov sa na pohľadniciach už objavuje Bratislavský hrad v pokročilom štádiu obnovy a najmä hradný palác má už v podstate dnešnú podobu. Zostatok tejto krásnej scenérie zachytenej fotoaparátom okolo roku 1967 je ešte v pôvodnej podobe. Zástavba nábrežia ešte nebola zbúraná, iba k nej pribudli „paneláky“ na ľavej strane pohľadnice vybudované pri ústí tunela pod hradom. Prítomnosť žeriava nasvedčuje, že výškové čin­žiaky práve dokončovali. Plošinka na petržalskom brehu Dunaja umiestnená približne v mieste dnešného Mosta SNP pomáhala mládencom ľahšie sa dostať do vody a okúpať sa v Dunaji. Pamätníci vedia, že kúpanie v dunajskom koryte bolo v minulosti bežnejšie ako dnes.

Šafárikovo námestie bolo zo severnej strany pôvodne uzatvorené mestským palácom, kto­rý si v roku 1760 dal postaviť známy bratislavský kníhtlačiar Ján Michal Landerer. Keď 16. júla 1944 Bratislava prežívala masívne bombardovanie spojeneckým anglo-americ­kým vojenským letectvom, nálet nezničil iba strategickú rafinériu Apollo, ale aj ďalšie bratislavské budovy. Skutočnosť, že letecké bomby dopadli aj na Landererov palác asi ne­bola náhoda, pretože v ňom boli od roku 1857 ženijné kasárne. Po vojne silne poškodenú budovu už neobnovili. Na mieste, kde pôvodne stála, vznikol mestský park zachytený na pohľadnici z 50. rokov minulého storočia. Jeho súčasťou ešte nebola fontána so sochou Sládkovičovej Maríny vybudovaná v roku 1959. Nie je tam ani bistro Kazačok postavené na okraji parku na prelome 60. a 70. rokov. Fontána je tam dodnes, ale v bistre by sme sa od roku 1993 už neobčerstvili. V popredí záberu treba upriamiť pozornosť na nástupištia zastávok mestských autobusov premávajúcich najmä do Petržalky a Devína.

Milan Buno, literárny publicista

 

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.