Som rodič. A čo s tým? Poradíme...

Som rodič a čo s tým?

Však máte taký pocit niekedy aj vy?! Nuž, nikto nás neučí byť rodičmi. Nie sú na to školy, nemáme povinný kurz rodičovstva a na to, ako vychovávať deti, musíme prísť sami. Často nám pomáhajú dobré rady v knihách a táto novinka patrí medzi ne.

Som rodič. A čo s tým? je praktickým pomocníkom pre rodičov s deťmi do šesť rokov. Je to kniha Márie Tóthovej Šimčákovej, ktorú mnohí poznajú aj z televíznej obrazovky. Odporúčania a praktické rady vychádzajú z jej 23-ročnej praxe, no ako vraví, čo sa nenaučila v škole ani počas praxe, to ju naučili vlastné deti.

• Ako postupovať pri problémoch dieťaťa so zaspávaním a s jedením
• Ako reagovať pri vzdore dieťaťa
• Ako dieťa odučiť od cumľa a plienok
• Ako deti odmeňovať
• Ako postupovať pri strate blízkeho človeka
• Ako rozvíjať reč dieťaťa 

To je len zopár otázok, s ktorými sa stretnete v bežnom živote a odpovede na ne nájdete v knihe Som rodič. A čo s tým?
Známa slovenská detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková ponúka užitočné rady pri výchove detí do 6 rokov a overené návody, ako postupovať v rôznych situáciách. Text je sprevádzaný vtipnými ilustráciami.

Kniha Som rodič. A čo s tým? obsahuje napríklad informácie týkajúce sa spánku, stravovania či vzdoru detí, postupov pri odúčaní od cumľa a plienok. Autorka odpovedá na často kladené otázky odmeňovania, prípadne trestania detí. Okrem iných sú vzácne aj rady, ako rozvíjať reč dieťaťa, či ako postupovať pri strate blízkeho človeka. Autorka predstavuje podnetné  odporúčania, ktoré by pri výchove mali naozaj pomôcť. Je presvedčená, že uplatňovaním týchto rád v praxi sa výsledky isto dostavia.

Objednajte si novinku Som rodič. A čo s tým?

Mgr. Mária Tóthová Šimčáková (foto ©Ivona Orešková) je úspešná detská psychologička. Práci s deťmi sa venuje už 23 rokov, pričom vyše 13 rokov pôsobila ako školská psychologička v základnej škole a gymnáziu v Bratislave. Pracuje s deťmi s rôznymi problémami, s celými rodinami, s učiteľmi a so školskými kolektívmi.
Je členkou Asociácie školských psychológov SR a ČR, Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV, Rady pre reklamu ako odborník na problematiku reklamy a na deti. Lektorovala mnohé programy pre deti a mládež, napríklad pre Nadáciu otvorenej spoločnosti, Slovenskú humanitnú radu, Nadáciu Milana Šimečku či Nadáciu pre deti Slovenska. Prispieva do rôznych odborných aj iných publikácií, vedie internetové poradne niekoľkých časopisov, je odbornou garantkou programu e-deti.
Veľa skúsenosti získala priamo z rodín na Slovensku v relácii Pestúnka. Je šťastnou mamou dvoch detí.

Prečítajte si 2 úryvky z novinky Som rodič. A čo s tým?:

Cumeľ, fľaša a iné závislosti detí
Ponúkame pár malých nápadov, ktoré by vám mali pomôcť zbaviť sa „malého“, ale nežiaduceho problému.

1. Dodajte cumľu nepríjemnú chuť
Možno pri odvykaní od cumľa pomôže, že ho nebudete obnovovať, takže bude už dosť vyťahaný a nepríjemný. Niekto ide až k tvrdšiemu riešeniu a natrie ho niečím nepríjemným, čo dieťaťu nechutí.

2. Jemne cumeľ poškoďte
Mnohým rodičom sa osvedčilo cumeľ nejako poškodiť, aby sa potom sám doničil a prestal byť dieťaťu v ústach príjemný. Niekto ho prepichne a čaká, kým sa neroztrhne, iný ho hneď natrhne až po držadlo.
POZOR na bezpečnosť: dajte pozor, aby ste cumlík nepoškodili tak, že by sa z neho uvoľňovali malé časti, ktoré by dieťa mohlo prehltnúť!

3. Odoberajte cumeľ postupne
Postupné a citlivé odstavovanie od cumľa budú asi všetci zúčastnení znášať lepšie. Prvým úspešným krokom je obmedziť jeho používanie iba na určité časové úseky (večerné zaspávanie) alebo miesto (posteľ).

6. Skončiť v pravý čas: čím skôr, tým lepšie
Bábätká aj malé deti majú svoje silné prostriedky, ako protestovať proti ukončeniu milovaného návyku, akým je napríklad práve cumeľ. Keď však zvyk ukončíte skôr, ako sa dieťa naučí slovne prejavovať svoju nevôľu alebo s vami bude vyjednávať, ušetríte si dosť času a energie. Bude to pre vás i vaše dieťa ľahšie.
Neublížite mu, a keďže v určitom veku už cumľanie na upokojenie nepotrebuje, je to len hlúpy zvyk!

SPÁNOK DIEŤAŤA

Platí niekoľko zásad dobrého spánku v každom veku dieťaťa.
Pomôcť môže:

• pravidelný čas ukladania na spánok (a prípadne aj zobúdzania) – večer si musíte zautomatizovať a naučiť dieťa, že každý večer sa všetko opakuje,
• „uspávací rituál“, ktorý dieťa upokojí po celom dni. Môže to byť kúpeľ, túlenie sa, čítanie, rozprávanie o príjemných veciach, ktoré dieťa cez deň prežilo,
• od začiatku treba dieťa naučiť, že zaspáva ono a nik to zaň nemôže urobiť,
• urobte z postieľky bezpečné a príjemné miesto, do ktorého sa dieťa bude tešiť s obľúbenými postavičkami, plyšovými zvieratkami, príjemnou posteľnou bielizňou, lampičkou, ktorú dieťa môže hocikedy v noci zasvietiť,
• vyhýbajte sa strašidelným rozprávkam a filmom, najmä ak už dieťa nejakú nočnú moru malo. Usilujte sa byť tak trochu ako dieťa, lebo to, čo je pre vás normálne, môže dieťa strašiť. Majte na zreteli, že aj rýchle striedanie obrazovv akčnej rozprávke môže byť dôvodom obáv a strachu dieťaťa,
• vytvorte si večerný rituál (večera, kúpeľ, prezliekanie do pyžamka, prebalenie či posledná cesta na WC, bozk na dobrú noc a ľahnúť si do postele),
• striedanie pri ukladaní dieťaťa – najlepšie by bolo, keby ste sa s otcom, prípadne aj so starými rodičmi striedali, lebo potom bude dieťa pripravené na zaspávanie aj s inou osobou, nielen s matkou,
• kto je v postieľke, už z nej nevykrikuje a nevylieza –dodržiavajte túto zásadu a nedajte sa vtiahnuť do „hier“ vykrikovania typu „musím cikať, som smädný“, ktoré zaznieva v rodinách často hneď po tom, čo si deti ľahnú, lebo všetko robia radšej ako zaspávanie,
• pri vážnej nespavosti už od malého dieťaťa riešte tento problém aj s detským lekárom, prípadne homeopatom.

Milan Buno, 4.9.2014