Slovenská tínedžerská legenda je späť. Džínsový denník nestarne, len mení generácie

Zuzka Šulajová vás pozve priamo do hlavy pätnásťročnej Pauly Semokovej, ktorá si zapisuje všetko, čo jej život prinesie – od školských problémov cez rodinné situácie až po nekonečné analyzovanie záhadného správania chalanov.
Nemáte však pocit, že čítate príbeh. Máte pocit, že počúvate kamarátku.
Mnohé tínedžerské hrdinky bývajú buď príliš dokonalé, alebo naopak umelo výstredné. Paula pôsobí, akoby sedela vedľa vás v autobuse. Dokáže byť vtipná, neistá, občas teatrálna a často si robí starosti s vecami, ktoré sa o týždeň ukážu ako úplné maličkosti. Lenže presne tak funguje pätnásť rokov.

Samozrejme, nemôže chýbať romantika. Ale nie tá filmová, kde sa všetko vyrieši jedným pohľadom. Paula rieši presne tie otázky, ktoré rieši väčšina tínedžerov. Páčim sa mu? Nepáčim? Bola tá pusa na líce len kamarátska? Prečo povedal toto? Prečo sa správa úplne opačne? A čitateľ pri tom často krúti hlavou, pretože vie niečo, čo Paula ešte netuší.

Práve táto kombinácia humoru a prvých citov robí knihu takou návykovou. Často sa pristihnete pri tom, že chcete otočiť ďalšiu stránku len preto, aby ste zistili, čo si vlastne Rišo myslí.

Príbeh vzniku Džínsového denníka je takmer rovnako zaujímavý ako samotná kniha. V novom prológu Zuzana Šulajová spomína, že keď začala knihu písať v roku 2003, mala iba sedemnásť rokov. Príbeh nevznikal v počítači ani s plánom na vydanie. Písala ho do obyčajného modrého zošita. „Predstavovala som si, že zošit má potlač džínsov. Odtiaľ názov Džínsový denník.“

Kniha pôvodne nemala nikdy vyjsť. Po dopísaní skončila v zásuvke. Až po rokoch ju autorka znovu vytiahla, prepísala do počítača a poslala vydavateľstvu len s prosbou o spätnú väzbu. Nežiadala vydanie. Nečakala úspech. A práve z tohto nenápadného experimentu vznikol jeden z najúspešnejších slovenských románov pre mládež.

Mohli by ste si povedať, že svet sa za dvadsať rokov zmenil. Dnešní tínedžeri majú sociálne siete, smartfóny a úplne iné starosti. Lenže naozaj? Prvé lásky zostali rovnaké. Trapas je stále trapas. Neistota je stále neistota. A pocit, že vás nikto nechápe, prežíva každá generácia nanovo. Práve preto Džínsový denník nestarne tak rýchlo, ako by sa mohlo zdať. Ak ste ho ešte nečítali, čaká vás vtipná, úprimná a prekvapivo nadčasová jazda. A ak ste ho čítali pred rokmi, pripravte sa na návrat do sveta, kde boli city obrovské, problémy katastrofálne a každý obyčajný deň mohol skončiť zápisom do denníka.