Škandalózny pohľad na internátny život

Semester zakomplexovaného sviniara

Lásky, odmietnutia, pokusy o stratu panenstva, rýchlovky...ale aj drogy, klebety o milenkách profesorov a nočné vyprázdňovanie pivom naplnených močových mechúrov do veľkých kvetináčov. Vysokoškolské internáty si žijú svojím neopakovateľným životom, na ktorý sa tak rýchlo nezabúda. Ponúkame vám šteklivý a škandalózny pohľad na vysokoškolský život.

Semester zakomplexovaného sviniara je pravdivý príbeh o tom, ako prísť o panictvo, prežiť nástrahy vysokoškolského života a preraziť vo svete médií – a to všetko za menej ako tisíc dní...

Odohráva sa v istom slovenskom internáte na prelome tisícročí, keď si svet vrátane Slovenska vydýchol, že ohlasovaný počítačový kolaps Y2K bol iba planý poplach. V tých časoch ešte Rytmus nemal ambíciu sedieť v porote česko-slovenskej Superstar, Facebook bol len vlhkým snom jedného amerického tínedžera a slovíčko kríza sa týkalo všetkého možného, len nie svetového hospodárstva.

Kniha talentovaného slovenského autora je príťažlivou sondou do života dnešných vysokoškolákov a problémov, s ktorými sa musia dennodenne pasovať. Zavedie vás na okraj istého západoslovenského mestečka, kde stojí vysokoškolský internát. Ošumelá, za socializmu postavená dvojkrídlová budova s vrátnicou uprostred spojovacej chodby. Miesto, kde vo víre hlasov a za dupotu stoviek nôh vznikali nové známosti, odohrávali sa letmé stretnutia a rýchle rozhovory, vtedy nazývané small talk.

 „Podľa princípu „raz za čas sa tam ukážem, aby nezabudol, že existujem“ mi napadlo, že by nebolo od veci zavítať na Malého prednášku. Len tak pre istotu. Kolovali o ňom totiž chýry, že rád robí ľuďom zo štúdia peklo... Už som spomínal, že na každej legende je zamak pravdy?
Bol štvrtok ráno, veľmi skoré ráno...“

Autorom novinky Semester zakomplexovaného sviniara je Majo Kluvanec, ktorý vyštudoval žurnalistiku a nemecký jazyk.
Živil sa ako novinár na voľnej nohe, bankár a pedagóg na dievčenskej strednej škole. Na toto obdobie má zvlášť milé spomienkyJ

Objednajte si pikantný Semester zakomplexovaného sviniara

Prečítajte si úryvok z novinky Semester zakomplexovaného sviniara:

Posledná streda pred zimnými prázdninami. Večer.
Chalani z izby o deviatej odišli na vianočnú párty v Pegase, ale ja som sa predtým ešte potreboval dať trochu dokopy. Mal som mizernú náladu. S Monikou č. 2 sme sa rozišli s obyčajným želaním šťastných a veselých (dva letmé bozky mi pripadali horšie než zemiaková medaila) a nestihol som sa rozlúčiť s Monikou č. 1 (jej výslovnú žiadosť o odstup som nemal v úmysle rešpektovať) - odcestovala domov už včera a ani sa mi nohlásila. Takže sa mi oficiálne vyhýba, skončili sme, jasná správa!
Osprchoval som sa a umyl si nakrátko zastrihnuté vlasy.  Horúca voda mi príjemne uvoľnila telo. Od podlahy stúpala para. Uvažoval som, ako prebehne skúškové, či sa mi podarí zvládnuť všetky skúšky na prvý raz.
Keď som sa doumýval, vyšiel som zo sprchy. V chodbičke plávali husté biele oblaky. Okolo pása som si omotal veľký biely uterák a na umývadlo si pripravil žiletku a penu na holenie.

Natrel som si tvár penou, vzal do ruky žiletku a spravil prvý ťah, potom ešte jeden.
Vtom mi niekto zastavil ruku s ostrou hranou žiletky prilepenou na pravom líci.
V zrkadle nad umývadlom sa na mňa škľabila známa tvár. Špicatý nos, vystrčená brada, dlhé čierne vlasy. Oxana.
Vkradla sa sem nenápadne ako samovražedný atentátnik. Dodnes neviem, kto ju pustil do bunky.
Stála za mojím chrbtom a pevne mi držala ruku s žiletkou. Nalepila sa celým telom na mňa. Voľnou rukou mi kĺzala po nahej hrudi smerom dolu.
„Čauky, mňauky, ahojky," pozdravila polohlasne. Na tvári mala svoj chýrny žraločí úsmev. Jej teplá dlaň mi klesala po bruchu stále nižšie.
„Eh... Čau... Čau, ahoj. Myslím, že o chvíľu sa prídu sprchovať aj chalani -"
„Myslím, viem, že tí tvoji chalani sú dávno preč. Ostali sme tu len my dvaja, hany-bany. A ja som ti priniesla vianočný darček."
Ruka so žiletkou sa pohla, rozhŕňala penu ako snežný pluh. Druhá ruka sa ustálila v mojom rozkroku. Nevkĺzla pod uterák, ale začala masírovať cezeň.
V náhlom tichu pôsobilo sekanie chĺpkov na tvári priam ohlušujúco.
Kombinácia narastajúcej rozkoše a nebezpečenstva bola mámivá. Voľnou rukou som sa musel chytiť okraja umývadla. Telo mi zalievali vlny spaľujúcej horúčavy. Náhle som zabudol na tú noc s koženým bičíkom vo feťáckom brlohu a načisto sa oddal vášni.
Vlajka mi vystúpala až na vrchol žrde a Oxanina dlaň odvádzala špičkovú robotu. Druhou rukou mi zatiaľ holila krk. Na sekundu tam niečo zabolelo a z natrhnutej pokožky sa vyšmykla červená kvapka, ale vôbec som si to nevšímal. Krv mi búšila v slabinách, hrozilo, že tam dole čoskoro dôjde k ničivej explózii. Oxana musela študovať temnú mágiu alebo sa s tým svojím nadaním už narodila, ťažko povedať.
Lenže tesne pred vrcholným okamihom jej ruka náhle zastala uprostred pohybu. Jedna aj druhá.
Pustila moju ruku s žiletkou a pustila aj tú druhú vec.
Akoby som sa náhle prebral z hlbokého sna.
Zaškerila sa: „Žiaľ, času je málo a ja musím rozniesť ešte hŕbu darčekov. Tak zase niekedy nabudúce, sopliačik!"
A zmizla rovnako rýchlo, ako sa tam zjavila.
Mrcha.
Neostávalo mi nič iné, len sa vrátiť na skok do sprchy a dokončiť, čo začala. Trvalo to asi dve sekundy.

Milan Buno
19.6.2014