Osudy šiestich ľudí, ktorí prežili výbuch atómovej bomby

Píše sa 6.august 1945 a na Hirošimu práve dopadla atómová bomba. V meste s 250-tisíc obyvateľmi zahynulo takmer 100-tisíc ľudí. Ďalších 100-tisíc utrpelo zranenia. Z rušného mesta vtedy v okamihu zostali len neusporiadané trosky. Asfalt na uliciach bol taký mäkký a horúci, že sa po ňom nedalo ani chodiť. Tí, čo prežili mali možno šťastie, no trpeli ešte desaťročia neskôr.

O šiestich Japoncoch, ktorí prežili je skutočný príbeh Hirošima, ktorý práve vyšiel v slovenčine vo vydavateľstve Ikar.

 „Po výbuchu bomby nastala taká obrovská teplota, že ľudská koža sa roztopila a potom visela z tela, akoby to boli kusy látky,“ hovorí rodená Japonka žijúca na Slovensku Lenka Králiková Hashimoto. Vtedy ešte nežila, no už odmalička sa stretávala s témou Hirošima Nagasaki, aj v knižkách či komiksoch ešte ako malé dieťa. Hovorí o tom - ale aj o knihe Hirošima – v podcaste Knižný kompas. Vypočujte si ho:

Knihu napísal John Hersey ešte v roku 1946, čiže veľmi začerstva a v tomto novom vydaní je doplnená o osudy tých ľudí, ktorých opäť vyhľadal. Hersey získal aj Pulitzerovu cenu, mal významné funkcie v spisovateľských asociáciách a aj z jeho knihy cítiť, že vie písať naozaj dobre, pútavo a autenticky.
Pri čítaní vám možno napadne otázka, či takáto vyhladzovacia vojna bola/je oprávnená, či slúži spravodlivému účelu. Je správne, etické vybojovať konečné víťazstvo takýmto spôsobom? Kniha kladie medzi riadkami otázky, burcuje v čitateľovi svedomie....
Nedá sa opísať, aké hrôzy sa vryli hlboko do myslí detí, ktoré prežívali deň bombardovania Hirošimy. Ako to ovplyvnilo dospelých mužov a ženy. John Hersey sa o to aspoň trochu pokúsil v knihe Hirošima.
Hoci k tomu došlo pred 76 rokmi, stále je to silná a aktuálna téma: sme svedkami zabíjania a ničenia v mnohých kútoch sveta, Sýria, Jemen, Nigéria....sme vôbec poučiteľní aj vďaka takýmto knihám? Môžu nami nejako pohnúť?
Temnota po explóziách v Hirošime a Nagasaki zostáva stále s nami...
Aj o tom je rozhovor v knižnom podcaste s rodenou Japonkou Lenkou Králikovou Hashimoto.
 

Prečítajte si krátky úryvok z knihy Hirošima:
Zrazu oblohu rozťal ohromný záblesk. Pán Tanimoto si zreteľne pamätá, že sa tiahol od východu na západ, od mesta smerom ku kopcom. Pripomínal plát slnka. Obaja zhrození muži mali čas zareagovať (ocitli sa totiž 2 míle, čiže 3,2 kilometra od centra výbuchu). Pán Macuo vybehol po predných schodoch do domu, ponoril sa do zrolovaných prikrývok a schoval sa pod nimi. Pán Tanimoto urobil štyri či päť krokov a hodil sa medzi dve veľké skaly v záhrade. Bruchom sa pevne pritisol k jednej z nich. Keďže bol tvárou otočený ku skale, nevidel, čo sa deje. Pocítil náhly tlak a vzápätí sa na neho zosypali triesky, kusy dreva a úlomky dlaždíc. Nepočul nijaký hukot. (Takmer nikto z Hirošimy si nepamätá nejaký zvuk bomby.)

 

Milan Buno, knižný publicista