Možno práve sleduje aj vás! Obzrite sa!

Prenasleduje ju, kupuje jej darčeky, píše jej listy... jeho posadnutosť  ňou rastie každým ďalším dňom čoraz desivejšie... a ona zažíva všadeprítomný pocit ohrozenia.
Dostáva sa jej nechcenej pozornosti. Je vždy pri nej. Za ňou.
Sleduje ju na každom kroku.
Všetky letáky pred ním varujú. Nakoniec vraj k tomu zaručene dôjde...

Kniha o tebe je brilantný psychotriler, ktorý skúma hranice medzi láskou a nátlakom, fantáziou a realitou. Pohltí vás od prvej strany a vy si budete znova a znova klásť otázku:

Kam až môže zájsť posadnutosť a túžba ovládať iných?

Objednajte si nový psychotriler Kniha o tebe.

Volá sa Rafe.
Objaví sa všade, kam sa Clarissa pohne. Čaká na ňu v parku, v práci, na železničnej stanici, pred jej bytom. Rafova posadnutosť mladou ženou každým dňom narastá, jeho blízkosť naháňa Clarisse strach. Dal jej jasne najavo, že neodíde, vraj pre jej dobro. Psychopatický manipulátor Rafe sa stáva Clarissinou nočnou morou.
Mladá žena sa márne dovoláva pomoci, bez dôkazu o zločine ide len o výkriky do prázdna. Ak sa chce šialenca zbaviť, musí ho usvedčiť sama, a tak si začne do denníka zaznamenávať podrobnosti o ich stretnutiach, zbierať všetko, čo by raz mohlo poslúžiť ako chýbajúci dôkaz.

Keď ju neskôr vyberú za členku poroty, vydýchne si. Súdna sieň je útočisko, kam Rafe nemá prístup.

Musí predsa existovať svet, kam nemá prístup. Snáď ho konečne našla. Naproti mramorovému schodisku viseli portréty vážených sudcov. Keď stúpala na prvé poschodie, zdalo sa jej, že ju pozorujú. Za žiadnych okolností sa však nemienila vzdať nádeje, že nájde miesto, kde ju nebude môcť sledovať.

Keď zamestnanec súdu skontroloval jej pas a predvolanie vytlačené na ružovom papieri, sadla si na tapacírovanú modrú stoličku. V miestnosti bolo príjemne teplo. Prsty na nohách jej rozmrzli. Vlasy uschli. Akoby sa ocitla na nejakom čarovnom mieste, ďaleko od neho. Dnu mohli vstúpiť iba členovia poroty, a aj oni museli najprv vyťukať kód.

Clarissa sa na pojednávaniach dozvedá podrobnosti o prípade únosu a zneužitia mladej ženy a uvedomí si až desivú podobnosť medzi ich životmi.
Rafa sa nestrasie. Šialenec si v hlave vytvoril predstavy, ktoré sa zďaleka nekončia rozprávkovo.
Kam až teda môže zájsť posadnutosť a túžba ovládať druhých?

Táto kniha môže byť aj o tebe...

Objednajte si nový psychotriler Kniha o tebe.

Začítajte sa do úryvku z novinky Kniha o tebe:

Musí predsa existovať svet, kam nemá prístup. Snáď ho konečne našla. Naproti mramorovému schodisku viseli portréty vážených sudcov. Keď stúpala na prvé poschodie, zdalo sa jej, že ju pozorujú. Za žiadnych okolností sa však nemienila vzdať nádeje, že nájde miesto, kde ju nebude môcť sledovať.

Keď zamestnanec súdu skontroloval jej pas a predvolanie vytlačené na ružovom papieri, sadla si na tapacírovanú modrú stoličku. V miestnosti bolo príjemne teplo. Prsty na nohách jej rozmrzli. Vlasy uschli. Akoby sa ocitla na nejakom čarovnom mieste, ďaleko od neho. Dnu mohli vstúpiť iba členovia poroty, a aj oni museli najprv vyťukať kód.

Keď zriadencovi zapraskal mikrofón, takmer vyskočila. „Mohli by, prosím, predstúpiť nasledujúce osoby, ktoré sa majú zúčastniť dvojtýždňového pojednávania v miestnosti číslo šesť?“

Celé dva týždne v bezpečí súdnej budovy. Dva týždne preč z práce a najmä bez neho. Srdce sa jej radostne rozbúchalo, dúfala, že začuje svoje meno. Lenže to sa nestalo, a tak sa opäť sklamane oprela o operadlo.

 Na obed opustila útočisko súdnej budovy, potrebovala čerstvý vzduch. Pred otáčavými dverami zaváhala, pohľadom najprv skontrolovala ulicu. Bála sa, že sa ukrýva niekde medzi dvoma väzenskými dodávkami zaparkovanými zopár metrov od vchodu. Rýchlo popri nich prešla so zatajeným dychom. Len čo sa presvedčila, že za blatníkom sa nikto nekrčí, kráčalo sa jej o poznanie ľahšie.

Prechádzala sa po trhovisku, robotníci si kupovali obed a rôzne cudzokrajné špeciality v stánkoch, obhajcovia mierili do drahej talianskej reštaurácie.

Dôsledne sa poobzerala naokolo a potom vošla do krajčírstva. Ako obvykle, aj tentoraz ju zaujali detské tkaniny. Morské panny bezstarostne plávali s kŕdľom detí, akoby ich niekto počaroval. Predstavovala si detský overal, na ktorom by sa striedali fialkasté a modrasté vlny.

Henrymu by sa to nepáčilo. Prečačkané, namietal by. Precitlivené. Príliš rozkošné. Zúfalo neoriginálne. Najlepšie sú decentné farby, vyhlásil by. Možno práve preto, že neboli schopní splodiť dieťa, ich cesty sa nakoniec rozišli.

Rázne zamierila k nitiam, z kabelky vytiahla kúsok zelenej prešívanej látky s červeným kvetinovým vzorom. Nakoniec ju našla, perfektne ladila s pozadím, takže sa vybrala k pokladni s dvoma cievkami.

„Na čo sa chystáte?“ vyzvedala mladá predavačka.

Nepokojný pohľad pod hnedými riasami, pohľad, pred ktorým nemožno uniknúť, sliny medzi perami – Rafe v ten večer, keď s ňou ležal v posteli.

Musí sa ho zbaviť. „Posteľné obliečky,“ odpovedala.

Látka bola príjemná na dotyk. Prekvapilo ju, ako úprimne sa zamyslela nad tým, kto s ňou bude pod tými kvetmi spávať.

 Milan Buno, 25.2.2015