Lahôdka pre deti: Konrád z konzervy

Už od prvých strán sa ponoríte do nádherného príbehu o láske rodičov k deťom, o dobre, pomoci a súdržnosti. Prvé, čo bude vaše deti zaujímať – ako sa ten Konrád dostal do konzervy? A dostane sa z nej? Možno sa budú zamýšľať, či je Konrád taký maličký alebo konzerva taká veľká. Veď ako sa môže zmestiť do konzervy?

Nuž, všetko sa dozvedia v tejto krásnej knižke. Konrád z konzervy je napínavý a predovšetkým vtipný príbeh pre deti od 8 rokov.

Hneď v úvode sa deti zoznámia s pani Betkou Brdkovou, ktorá toho veru o deťoch veľa nevie. Zato pletie najkrajšie koberce v meste a vášnivo vypĺňa objednávacie lístky. Po jednej dodávke tovaru takmer spadne z nôh, keď jej kuriér omylom doručí obrovský balík a v ňom instantné dieťa, Konráda z konzervy.
„Tovar opustil náš podnik v bezchybnom stave po viacnásobnom preskúšaní,“ napísali jej z továrne na dokonalé deti.

A tak pani Betka konzervu otvorí a z nej vyjde malý nahý Konrád. Najskôr ho musí poliať výživným roztokom, ktorý je priložený, aby začal pekne rásť a vyvíjať sa. Potom vyrazí do obchodov, aby Konrádovi nakúpila oblečenie, hračky a všetko, čo by mohol potrebovať.  Kúpi aj nepotrebné veci  ako napríklad bábiku (bábiky sú predsa pre dievčatá, nie pre sedemročného chlapca – upozorní ju taktne Konrád) alebo zmrzlinu, hoci je zima. „Nemala by sa zmrzlina jesť len ako dezert?“ opýtal sa nevinne Konrád.

Pani Betka sa nikdy o nikoho nestarala okrem seba, rýchlo si však dieťa obľúbi a učí sa byť mamou...
Ale nie je všetko také super, ako na prvý pohľad vyzerá.  V továrni na dokonalé deti onedlho na chybu prídu a Konráda začnú hľadať, aby ho doručili na správnu adresu. Betka sa ho odmietne vzdať a spolu s priateľmi vymyslia plán…
Podarí sa im to? To sa  dozviete, ak si prečítate krásny príbeh Konrád z konzervy, ktorý ocenili Nemeckou cenou za literatúru pre mládež.

Objednajte pre svoje deti Konráda z konzervy.

Začítajte sa do milej ukážky, ako sa Konrád zobudil a pani Betka nevedela celkom, čo robiť...
Pani Brdková pustila všetkých jedenásť tašiek, vyzliekla si zajačí kožuch, zajačiu čiapku hodila na stôl a utrela si pot z čela.
„Dobré ráno, Konrád,“ povedala a zároveň rozmýšľala, či správne pozdravila sedemročného chlapca alebo či by sedemročného chlapca nemala skôr pobozkať. Alebo aspoň objať. Alebo ho potľapkať po pleci. (Nevedela, ako sa má správať k sedemročnému chlapcovi.) Pani Brdková často videla, že stará pani Meierová svojho vnuka Miška vždy zdvihla a pobozkala na obe líca. Pani Brdková teda podišla ku Konrádovi, zdvihla ho, až kým jeho tvár nebola pred jej tvárou.
Konrád sa na ňu pozrel. Pani Brdková si zrazu nebola celkom istá, či Konrád chce, aby ho pobozkala. Postavila ho znova na zem.
Konrád sa na pani Brdkovú stále pozeral.
„Prečo si ma zdvihla a potom zase zložila ?“ opýtal sa.
„Chcela som ťa pobozkať,“ povedala pani Brdková, „ale neviem, či sa ti to páči.“
„Rodičia bozkávajú deti, ak boli poslušné,“ povedal Konrád.
Konrád si oblizol hornú peru, zvraštil čelo a prižmúril oči. Bolo vidieť, že premýšľa. Po chvíli, pozerajúc sa na plachtu, v ktorej bol zabalený, povedal : „Bol som doma sám, nič som nerozbil ani nepoškodil. Stiahol som len plachtu z matraca a omotal som si ju okolo pása, dúfam, že som neurobil nič zlé ! Bola mi totiž zima !“
„Určite si neurobil nič zlé,“ upokojila ho pani Brdková.
„Tak potom ma môžeš pobozkať,“ povedal Konrád.
Pani Brdková zdvihla Konráda, a keď bola jeho tvár pred jej tvárou, pobozkala ho najprv na ľavé a potom na pravé líce. Konrádova pokožka bola teplá, jemná, hladká a pani Brdkovej bolo príjemné bozkávať ho. Preto ho ešte raz pobozkala na ľavé a ešte raz na pravé líce a postavila ho späť na zem. Potom priniesla tašky a začala vybaľovať nákupy.

Milan Buno, 23.1.2015