Kto bol Ježiš a čo sa mu presne stalo? | Atentát na Ježiša

Atentát na Ježiša - Kronika jedného príbehu

Výrok, že Ježiš Nazaretský bol najvplyvnejší zo všetkých ľudí, ktorí kedy žili na svete, už znie takmer ako klišé.  Takmer dvetisíc rokov odvtedy, čo rímski vojaci kruto popravili Ježiša Nazaretského, kontroverzného revolucionára, viac ako dve miliardy ľudí nasledujú jeho učenie a veria, že je Boh. Toto strhujúce a faktami podložené rozprávanie o Ježišovom živote vás pohltí, šokuje a rozhodne prinúti klásť si otázky.

V knihe Atentát na Ježiša sa objavujú aj historické postavy ako Julius Caesar, Kleopatra, cisár Augustus, Herodes Veľký, Pontský Pilát, Ján Krstiteľ a mnohí ďalší. Toto rozprávanie nielenže uvádza čitateľov do tohto nepokojného obdobia; ale oboznamuje ich s prelomovými politickými a historickými udalosťami, ktoré nevyhnutne viedli k smrti človeka, ktorého posolstvo dodnes formuje myslenie ľudí na celom svete.

 „...Ježiš nie je osamelý muž, ale revolucionár, za ktorým stojí skupina učeníkov a rastúce zástupy prívržencov. Jeho výbuchy v chráme sú agresívnym aktom proti náboženským lídrom, a nie iba pasívnou predpoveďou, že chrám raz padne. Ježiš teraz vedie otvorený útok proti chrámovým autoritám.“

Kniha nepredstavuje Ježiša ako mesiáša, ale ako človeka, ktorý rozbúril verejnú mienku v jednej z odľahlých častí Rímskej ríše, a hlásaním filozofie mieru a lásky si narobil veľa mocných nepriateľov.

Autori Bill O’Reilly a Martin Dugart sú mimoriadne skúsení spisovatelia, ktorí už napísali úspešnú knihu Atentát na Kennedyho. O´Reilly je moderátor politickej diskusnej relácie The O’Reilly Factor, najvyššie hodnoteného spravodajského programu káblovej televízie v USA. Píše aj politické  komentáre pre noviny a je autorom viacerých špičkových bestsellerov. Patrí k najdiskutovanejším (a najdiskutabilnejším) politickým komentátorom v Spojených štátoch.

Kto chce porozumieť tomu, čo Ježiš vykonal a ako za to zaplatil životom, musí porozumieť aj dianiu okolo neho. Boli to časy, keď Rím dominoval západnému svetu a nestrpel nijaký prejav nesúhlasu. Ľudský život vtedy nemal väčšiu cenu. Ľudia sa v priemere dožívali necelých štyridsať rokov a ak ste si pohnevali miestnych rímskych mocipánov, aj podstatne menej.

Začítajte sa do úryvku z novinky Atentát na Ježiša:

KAPITOLA 1
BETLEHEM (JUDSKO) MAREC ROKU 5 PRED KR., RÁNO

Rozbehla sa honba na dieťa, ktorému ostáva ešte tridsaťšesť rokov života.
Z hlavného mesta Jeruzalema pochodujú na Betlehem ťažkoodenci, ktorí sú rozhodnutí toho chlapčeka nájsť a zabiť. Je to rasovo pestrá zmes cudzích žoldnierov z Grécka, Galie a Sýrie. Chlapček sa volá Ježiš – tí vojaci to však nevedia – a jeho jediný zločin spočíva v tom, že nejakí ľudia uverili, že práve on sa má stať nasledujúcim kráľom židovského ľudu. Terajšiemu panovníkovi, umierajúcemu despotovi menom Herodes, ktorý je napoly Žid a napoly Arab, tak veľmi záleží na smrti onoho bábätka, že vyslal svojich vojakov do Betlehema s rozkazom vyvraždiť všetky tamojšie deti mužského pohlavia do dvoch rokov.  Ani jeden z vojakov nevie, ako vyzerá matka a ako otec dieťaťa, ani to kde sa presne nachádza, a preto musia zabiť každé mužské batoľa, ktoré im v tomto mestečku a jeho najbližšom okolí príde pod ruku. Jedine tak sa dá zaručiť, že potenciálny kráľ bude odstránený.
V Judsku je jar, vrcholí obdobie bahnenia oviec. Do Betlehema vedie zvlnená prašná cesta pomedzi husté olivovníkové háje a stáda pasúcich sa oviec. Vojaci ňou pochodujú v sandáloch, ich nohy sú holé a bedrá im pokrývajú suknice pteruges. Spod plátov brnení na hrudiach a pocínovaného bronzu prílb, ktorými si títo mladíci chránia temená a boky hláv, stekajú výdatné kropaje potu.
Pre týchto vojakov nie je novotou vychýrená Herodesova krutosť, jeho sklon zabiť kohokoľvek, kto by sa pokúsil ohroziť trón. To, či je, alebo nie je morálne masakrovať deti, nie je predmetom debát medzi nimi.  Niet pochýb, že sú schopní vyrvať plačúce dieťa z náručia jeho matky a okamžite ho usmrtiť. Keď príde ten čas, budú iba konať podľa rozkazu – inak by sa vystavili riziku, že ich okamžite zabijú za odmietnutie rozkazu.

Milan Buno
20.5.2014