Kniha, ktorú nedokážete prečítať na jeden záťah

Zatratení - Desať spovedí odsúdených na doživotie z Leopoldova

Desať doživotne odsúdených zločincov hovorí o svojom každodennom živote za mrežami, o príčinách, ktoré ich tam dostali, ale aj o svojich snoch a túžbach. Zatratení je kniha šokujúcich spovedí, plná desivých činov a motívov. Výpovede väzňov vami otrasú svojou autenticitou, no najmä hrozivou úprimnosťou.

Autor David Kičin pracoval na knihe Zatratení tri roky. Najprv si získal dôveru odsúdených v Leopoldove vďaka korešpondencii a potom s nimi nadviazal osobný kontakt. Ponúka nesmierne zaujímavý a pútavý obraz zločincovej duše.

Niektorí väzni ľutujú, iní sa dodnes vykrúcajú a spochybňujú nezvratné dôkazy, ktorými boli usvedčení. Práve tým podnecujú čitateľa hlboko premýšľať nad ich činmi a dôvodmi dnešného postoja.

V absolútnej izolácii, s iskierkou nádeje na prepustenie po 25 rokoch či milosť, čakajú na smrť.

Objednajte si unikátnu knihu Zatratení

Galéria výpovedí je pestrá: od úsečného sériového vraha Ondreja Riga (9 vrážd), cez štylisticky obratného Ľubora Masára (lúpežná vražda), cynického Miroslava Borbélyho (2 vraždy), až po obete alkoholizmu, neutešenej sociálnej situácie či vlastnej demencie ako Zoltán Keka (2 vraždy), Jaroslav Garaj (4 vraždy) alebo Miroslav Dubaj (2 vraždy). Spoločnosť dopĺňajú Ján Karvai a Jozef Koky, ktorí doživotie dostali v rámci zásady Trikrát a dosť za lúpežné prepadnutie.

Títo muži zrejme v Leopoldove aj zomrú. Tak znie ich rozsudok a každý z nich vie prečo. Tí najstarší z nich už majú odsedených vyše dvadsať rokov, ale príšerné zločiny, ktoré spáchali, dodnes nevybledli.

Kniha je doplnená autentickými kresbami zločincov, ako aj úryvkami rukopisov listov.

V knihe Zatratení nájdete osudy týchto desiatich odsúdencov:

Ondrej Rigo bol beštia v ľudskej koži. Najhorší sériový vrah v histórii Slovenska, známy aj ako ponožkový vrah. Narodil sa v roku 1955 a do amnestie v roku 1990 bol desaťkrát súdený za majetkovú trestnú činnosť. Sedel šesťkrát. Svoju hroznú sériu uskutočnil od júna 1990 do marca 1992. Zavraždil a následne znásilnil 8 žien od 22 do 88 rokov – dve v Mníchove, jednu v Amsterdame a päť Bratislave, pričom zabil aj malého syna jednej z obetí.         

 Miroslav Borbély v roku 2008 spolu so svojím komplicom vylákali do opusteného domu a následne zastrelili 35-ročného muža a jeho 22-ročnú priateľku, s ktorými spoločne podnikali. Obete zabalili do igelitov a hodili do vyschnutej studne za domom. Borbély cez ich kreditné karty postupne vytiahol z bankových účtov 28 000 eur. Nakoniec dostal doživotie a jeho komplica pre nedostatok dôkazov oslobodili.

Miroslav Dubaj ako mentálne nevyspelý 27-ročný pod vplyvom svojej o päť rokov staršej manželky v mrazivom februárovom dni roku 2010 brutálne zbil 51-ročnú poštovú doručovateľku. Vzal jej 400 eur a 20 stravných lístkov. Nevládnu poštárku ukryl do nevykúrenej miestnosti a s manželkou sa vybral na nákupy. Kým sa vrátili, doručovateľka na následky zranení a podchladenia zomrela. Počas vyšetrovania sa Dubaj priznal, že pred tromi rokmi na manželkin popud zavraždil udusením svojho svokra. Jeho telo sa našlo až po mnohých mesiacoch, a tak nebolo možné preukázať cudzie zavinenie. Dubaj dostal doživotie, jeho manželka 25 rokov. 

Jaroslav Garaj bol vzorný otec a manžel. Stratil však prácu, dostal sa do sociálnej tiesne, zrejme sa zaplietol aj s nejakou sektou a nakoniec sa stal masovým vrahom. Ako 30-ročný v roku 1994 zaškrtil svoju 34-ročnú manželku a potom vo vani utopil 3-ročnú a 2-ročnú dcérku a 11-mesačného syna. Predtým, než ich utopil, obe dievčatá znásilnil. Svoje činy ľutuje a po takmer 20-tich rokoch trestu považuje síce svoje telo za väznené, ale svojho ducha za slobodného. Vo zvyšku života túži poznať Božiu vôľu, do ktorej sa chce odovzdať. Svokra mu odpustila a navštevuje ho vo väzení.

Ján Karvai bol deväťkrát súdený, osemkrát dostal nepodmienečný trest. Ak by občas nepoužil násilie, bol by obyčajným zlodejom. Ale bol nepoučiteľný. Na doživotie ho odsúdili ako 44-ročného v roku 2008 za tretiu lúpež, keď v nočnom parku prepadol opitého muža a vzal mu 5 000 korún. Pri prvej lúpeži v roku 1987 vzal poškodenému 6 700 korún (asi dvojmesačný plat) a dostal štyri roky. Druhýkrát lúpil v roku 2002 – s kumpánmi sa vyhrážali obeti pištoľou a vzali jej 400 korún. Aj toto je cena za doživotnú stratu slobody.               

Zoltán Keka sa narodil v roku 1967, vyrastal v jednom dome s rodičmi i starými rodičmi. Otec i dedo boli alkoholici a týrali celú rodinu. Keď mal 27 rokov, pohádal sa so starým otcom a udrel ho polenom tak, že ho zabil. Odsedel si 12 rokov. Po návrate z väzenia sa pokúsil z dedovho náhrobného kameňa odstrániť jeho meno. Za hanobenie miesta posledného odpočinku dostal jeden a pol roka natvrdo. Po odsedení sa dostával do konfliktov s opitým otcom, až mu pri pílení dreva v roku 2009 dreveným klátom rozbil lebku. 

Jozef Koky dostal doživotie ako 27-ročný v roku 2005 na základe zásady „Trikrát a dosť“. Jeho osudom sa stali drogy a pod ich vplyvom spáchal niekoľko lúpežných prepadnutí. Vylúpil záložňu v Kysuckom Novom Meste, potraviny a herňu v Ružomberku a nakoniec aj taxikára v Dolnom Kubíne. Pár rokov narkotického opojenia mu zmenilo celý zvyšok života.              

Ľubor Masár sedel ešte pred novembrovou revolúciou za krádeže a útok na verejného činiteľa, Molnár za vraždu. Po amnestii sa rozhodli ísť na západ hľadať prácu. O pár dní v Rakúsku zabili mladú Holanďanku a ťažko zranili jej manžela. Oboch hodili do lesa a zahádzali krovím. S ich karavanom sa vrátili na Slovensko, rozdelili sa o ulúpené veci. Masár si potom s iným komplicom na karavane urobili výlet do Francúzska. V Le Havre ukradli dva lodné motory a luxusný čln aj s prívesom. Chytili ich až v Čechách! Molnár a Masár na súde hádzali vinu jeden na druhého. Robia tak až dodnes a budú tak robiť, až kým im obom neskončí doživotie.        

Arpád Nagy je pedofilný recidivista, ktorý dostal doživotie ako 47-ročný. Za prvé zneužitie v roku 1982 dostal tri roky a ochrannú liečbu. Za druhý trestný čin v roku 1986 dostal šesť rokov, pustili ho však skôr na základe amnestie Václava Havla. Ochrannú liečbu nedodržiaval a recidíva nastala rýchlo. Za zneužitie v roku 1991 dostal sedem a pol roka. Po návrate z väzenia sa oženil, narodila sa im dcérka. Nakoniec niekoľko mesiacov zneužíval aj ju. Sedí od roku 2009. Je presvedčený, že je nevinný.              
Stanislav Zimermann ako 38-ročný zabil deň pred Vianocami 1993 v hádke suseda. Dostal 17 rokov. Po šiestich rokoch trestu bol na cele so spoluväzňom Víghom, ktorý mal 15 ročný trest za znásilnenie a vraždu schizofrenika v psychiatrickej liečebni. Vígh ho nahovoril, aby zahrdúsili ďalšieho, 27-ročného spoluväzňa s úmyslom dostať sa neskôr do voľnejšieho režimu na psychiatrii. V roku 2000 dostali Zimermann aj Vígh doživotie.    

Milan Buno
23.7.2014