Keď dejepisár cez minulosť približuje slovenskú súčasnosť...

„Doménou humoru je schopnosť prekvapiť. Humor má veľa spoločného so šokom, tiež dá mozgu facku, keď sa nepozerá. No ja neučím stand up, ale dejepis...“

Učiteľ dejepisu na bratislavskom gymnáziu, ktorý prišiel v detstve o rodičov, sa ocitá v bizarnom svete novodobých sirôt, z ktorých každá vyjadruje svoju osamelosť osobitým spôsobom. Doposiaľ prednášal študentom udalosti uplynulých dejín a zrazu na prahu štyridsiatky zatúži vniesť do svojho života čosi výnimočné, čo by ho posunulo vpred. Uväznený v histórii ľudstva a spútaný vlastnou minulosťou baží po zmysluplných medziľudských vzťahoch, po blízkosti druhého človeka.

Naráža pritom na ďalšie siroty vo svojom okolí, či už skutočné, alebo v prenesenom zmysle slova, ktoré takisto pátrajú nielen po svojej identite, ale aj po identite súčasného Slovenska.

Natália, ktorá učila na našom gymnáziu anglický jazyk, sa rozišla po dvoch rokoch s priateľom. Hneď ráno sa mi s tým zverila, akoby mi chcela veľmi jasne naznačiť, že sa vedľa nej uvoľnilo miesto. PRE MŇA. Úplne ma vyviedla z miery a zároveň ma vyslobodila z letargie, ktorej som sa od včerajška nedokázal zbaviť.

Drobná, 150-stranová novela, ale veľmi príjemné čítanie. Siroty prinášajú originálny, prenikavý pohľad na súčasnosť, ktorú glosujú cez prizmu gymnaziálneho profesora a jeho študentov.
Jeho príbeh plynie zľahka, s nadhľadom, je svieži a baví vás to čítať. Začítate sa a zrazu ste o 10-20 strán ďalej. Žiadne komplikované súvetia, či situácie, ale príjemný štýl, ktorý vám sadne. A pri ktorom máte takú tú povestnú radosť a pôžitok z čítania.

Ondrej Štefánik dokazuje svoju kreativitu a schopnosť odovzdať posolstvo čitateľom. Už v minulosti ho ocenili za prácu v reklame a potom prišli úspešné knihy.
Knižne debutoval v roku 2011 zbierkou poviedok Pštrosí muž.
V nasledujúcom roku mu vyšiel román Bezprsté mesto, s ktorým sa dostal do finálovej desiatky literárnej súťaže Anasoft litera 2013.
No a s románom Paula sa stal laureátom Anasoft litera 2017.