Jedno z najdôležitejších psychologických diel od čias Sigmunda Freuda

Knihu označil denník New York Times za „jedno z najdôležitejších diel v oblasti psychiatrie, ktoré bolo vydané od čias Freuda“. Aj preto je Trauma a uzdravenie nevyhnutným čítaním pre každého, kto sa snaží pochopiť, ako sa spamätávame z ťažkých psychických rán.

Ak má preživšia osoba to šťastie, že má podporujúcu rodinu, partnera alebo priateľov, ich starostlivosť a ochrana môže mať na ňu silný liečivý vplyv. Burgessová a Holmstromová vo svojej štúdii sledovania žien, ktoré prežili znásilnenie, uviedli, že dĺžka času potrebného na zotavenie súvisí s kvalitou intímnych vzťahov danej osoby. Ženy, ktoré mali stabilný intímny vzťah s partnerom mali tendenciu zotaviť sa rýchlejšie ako tie, ktoré takýto vzťah nemali.

„Keď som napísala knihu Trauma a uzdravenie, argumentovala som, že trauma nie je len individuálny problém; je to spoločenský problém. Ak je trauma dôsledkom zločinu, nespravodlivosti, uzdravenie nemôže byť len osobnou, individuálnou záležitosťou, pretože vynecháva otázku spravodlivosti,“ tvrdí J.Hermanová.

Ukazuje napríklad, ako sa páchateľ snaží zbaviť viny, uniká pred zodpovednosťou a zavádza. Jeho prvou obrannou líniou sú utajovanie a mlčanie. Ak utajovanie zlyhá, páchateľ útočí na dôveryhodnosť svojej obete. Ak ju nemôže umlčať úplne, snaží sa ju zdiskreditovať. „Za týmto účelom zhromažďuje pôsobivú škálu argumentov, od najzjavnejšieho popierania až po najrafinovanejšie a najelegantnejšie racionalizácie. Po každom zverstve možno očakávať rovnakú predvídateľnú obranu: nestalo sa to, obeť klame, obeť to zveličuje, obeť si za to môže sama; v každom prípade je čas zabudnúť na minulosť a ísť ďalej,“ píše J.Hermanová v knihe.

Hermanová poukazuje aj na to, aké vážne a ďalekosiahle následky má zneužívanie detí pre ich dospelí život.
Mnohé zneužívané deti sa upínajú k nádeji, že dospelosť im prinesie únik a slobodu. Avšak osobnosť, ktorá sa formovala v prostredí nátlakovej kontroly nie je vhodne uspôsobená na dospelý život. Daná osoba má zásadné problémy v oblasti základnej dôvery, samostatnosti a iniciatívy. „K úlohám ranej dospelosti – budovaniu nezávislosti a intimity – pristupuje zaťažená závažnými poruchami v starostlivosti o seba, v poznávaní a pamäti, v identite a v schopnosti vytvárať si stabilné vzťahy. Zostáva väzňom svojho detstva, pretože pri pokuse o vytvorenie nového života sa znovu stretáva s traumou,“ vysvetľuje J.Hermanová v knihe Trauma a uzdravenie.