Kráľ absurdity (25.11.2009)

Eugene Ionesco patrí k najväčším umeleckým osobnostiam druhej polovice 20. storočia. Autori absurdného divadla negovali tradičné formy - v hrách chýbal súvislý dej, zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia medzi postavami a rozuzlenie na konci. Absurdná dráma predstavuje človeka v bezvýchodiskových a nezmyselných situáciách, postavy nie sú schopné dorozumievať sa s ostatnými, človek sa odcudzuje sám sebe, je podriadený a ohrozovaný modernou civilizáciou.

Ionesco sa sústredil na jazyk, čo malo vyjadriť odcudzenosť ľudí v súčasnej spoločnosti. Najviac to vidieť v jeho prvotine Plešatá speváčka. Jej uvedenie v roku 1950 v Paríži znamenalo protest, vzburu proti divadlu zúženému iba na lacnú zábavu meštiackej spoločnosti. Autor v nej parodickou formou poukazuje na neschopnosť komunikácie, opakovanie banálnych fráz v médiách a odvádzanie pozornosti od podstaty problému.

Prvá Ionescova antihra ponúka divákovi možnosť zamyslieť sa nad každodennými stereotypmi. Nad tým, kam smeruje zmechanizovaný človek. Ďalšiu tragickú frašku Stoličky považujú za Ionescovo majstrovské dielo hlavne pre jeho ”komiku ničoty a zároveň tragiku komiky ničoty” (ničotou sa myslí neprítomnosť alebo opak bytia, nebytie). Okrem týchto dvoch nosných hier Ionesco ešte napísal ďalšie tituly, napríklad Nosorožec, Kráľ umiera, Lekcia, Fotografie plukovníka.

Eugene Ionesco sa narodil v rumunskej Slatine. So svojou sestrou bývali vo Francúzsku aj v Rumunsku. Prvé stretnutie malého Eugena s bábkovým divadlom v roku 1914 v ňom zanechalo hlboký dojem a veľmi si ho obľúbil. V rokoch 1929-1933 študoval na univerzite v Bukurešti. Po roku 1928 sa živil najmä písaním článkov do rumunských časopisov a učil francúzštinu. V čase vojny žil vo Francúzsku v Marseille, vo Vichy a v Paríži. Zastával post rumunského kultúrneho atašé. Po vojne okrem iného prekladal do francúzštiny rumunských autorov.

Zdroje: Actualitté, Theatre le Passage, Le Figaro, Malá encyklopédia spisovateľov sveta, TASR