Prvý slovenský kolportér kníh (16.3.2010)

Propagáciou národnej literatúry ovplyvnil kultúrny život na Slovensku v období národného obrodenia. Do slovenskej histórie sa zapísal najmä ako popredný šíriteľ slovenských a českých kníh. Pochodil celé Slovensko, Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Všade býval milým hosťom, vo všetkých slovenských rodinách sa tešili jeho príchodu. Keď prišiel do domu, ľahúčko zaklopal na dvere, srdečne sa usmievajúc vstúpil dnu, pozdravil domácich a títo obyčajne privítali ho slovami: „Kde že Vy chodíte, už dávno Ste neboli!“ A Hrebenda išiel si sadnúť na svoje staré miesto a odpovedal: „Veru, už dávno sme sa nevideli!“

Presviedčal ľudí, že čítanie a poznanie literatúry nie je len výsadou bohatých a vzdelaných. Hrebendom zozbierané ľudové piesne sa dostali do zbierok Jána Kollára a Pavla Dobšinského. Zapisoval ich jeho pomocník, ktorý ho od roku 1842 sprevádzal. Známe sú jeho suplikantské cesty, počas ktorých získal finančné prostriedky na stavbu škôl, kostolov, činnosť kultúrnych inštitúcií. Veľmi rád a veľa čítal. „Knihy som čítal naozaj rád. Keď som už sám nemohol, užil som si k tomu kde-koho. Pokiaľ som mohol chodiť sám, konal som cestu i na štvrtú piatu dedinu k takým ľuďom, ktorí mi ochotní boli z knižky predčítať. A tým dostávala moja pamäť bystrosti,“ píše M.Hrebenda vo vlastnom životopise.

Už ako chlapec stratil zrak, ale aj tak vytrvalo zbieral ľudové piesne a iným diktoval svoje verše. Ako 14-ročný písal zväčša príležitostné a gratulačné verše na melódie ľudových a duchovných piesní. Neskôr zložil prvé verše a rýmované gratulácie k príležitostným jubileám. Hrebendova poézia plnila vo svojom čase záslužné spoločenské poslanie. V Matici slovenskej sú uložené jeho básne, piesne, vinše, listy, testament.

Matej Hrebenda prežil ťažký život, stíhalo ho jedno nešťastie za druhým, no napriek osudu pociťoval radosť a šťastie, keď mohol pomôcť svojmu národu. Ostal jednoduchým človekom, ktorý neveľmi dbal o svoju slávu a pocty. Hovorieval: ”nemám nič, nežiadam nič”. Keď už nevládal chodiť, stal sa trafikantom. Predával tabak, sviečky a ocot. Po tom, ako ho zbil a okradol zlodej, 13. marca 1880 slepý Matej Hrebenda pred dverami vlastného domu klesol na zem a o tri dni zomrel.

Zdroj a foto: osobnosti.sk, Biografický lexikón Slovenka, TASR