bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Majster čínskych detektívok (9.8.2010)

van Gulik Sté výročie narodenia van Gulika

Jeho detektívky sú také pútavé a farebné, že vám nedovolia ani spať, ani sa pohnúť z kresla. Dielo Roberta van Gulika, ktorý sa narodila presne pred 100 rokmi, naozaj nestarne. V jeho knihách naplno ožíva tajomný, bohatý a často aj krutý svet stredovekej Číny. Svet plný rafinovaných zločincov, krivolakých uličiek, tajomných labyrintov, hanebných intríg, orientálnych vôní a tajomných vášní.
van Gulik Na strane spravodlivosti stojí múdry a tolerantný sudca Ti so svojimi trochu svojráznymi spolupracovníkmi, ktorí dokážu prísť na koreň aj tým najväčším zločincom a záhadám. V roku 1949 preložil do angličtiny čínsky detektívny román z 18.storočia Slávne príbehy sudcu Ti a vydal knihu v Tokiu. Hlavná postava sudcu Ti bola založená na skutočnej historickej postave, ktorá žila na konci 7.storočia v období dynastie Tchang. Vďaka tomuto prekladu sa van Gulik rozhodol, že aj sám skúsi taký príbeh napísať. A tak sa zrodili van Gulikove detektívky.

van Gulik Van Gulik v nich pokračoval v tradícii čínskych detektívok a úmyselne zachovával viacero kľúčových prvkov tejto literárnej kultúry. Najmä sudca Ti vo väčšine Gulikových románov rieši súbežne tri rôzne a často nesúvisiace detektívne príbehy, ako to bolo v starých čínskych detektívkach. V centre pozornosti tiež nestála otázka, kto zločin spáchal, ako to je v západnej literatúre.

Gulikove detektívky sú slávne, menej sa už vie, že ich autor bol tiež významným orientalistom. Preslávil sa publikáciou Sexuálny život v starej Číne. Pochádzal z lekárskej rodiny, vyrastal vo vtedy holandskej Indonézii a už ako malý chlapec získal slabosť pre východoázijskú kultúru. Od roku 1935 pôsobil v štátnych službách, okrem iného v Malajzii, Egypte, Indii a Číne. Vo svojej dobe bol Gulik aj uznávaný európsky expert na čínske cisárske právo. Mnohé svoje knihy si aj sám ilustroval.

Zdroj a foto: Wall, Street Journal, L´Orient-Le Jour, Wikipedia