Dokáže malý poraziť veľkého? | Naučte sa, ako na to!

Dávid a Goliáš (Gladwell)

Podľa týždenníka Time patrí medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete a jeho dielo je označované za to najpôsobivejšie, čo vzniklo v uplynulom desaťročí. A teraz nás Malcolm Gladwell chce presvedčiť, že aj malý môže poraziť veľkého. Dávid zvíťazí nad Goliášom.

V knihe Dávid a Goliáš Gladwell spochybňuje naše nazeranie na prekážky a znevýhodnenia, ponúka nové chápanie toho, čo znamená byť diskriminovaný, vyrovnať sa s postihnutím, stratiť rodiča, prípadne navštevovať priemernú školu či trpieť akýmkoľvek iným druhom zdanlivej nepriazne osudu.

Gladwell začína skutočným príbehom o tom, čo sa vtedy dávno vlastne stalo medzi obrom a mladým pastierom.

„Pred tritisíc rokmi na bojisku v starej Palestíne mladý pastier skosil mocného bojovníka obyčajným kameňom vystreleným z praku. Odvtedy sú ich mená Dávid a Goliáš synonymom boja medzi zdanlivo slabšími a obrami. Dávidovo víťazstvo bolo nepravdepodobné a zázračné. Nemal vyhrať. Alebo vari áno?“

V podobnom tóne potom rozoberá nepokoje v Severnom Írsku, mentalitu výskumníkov v oblasti rakoviny a vodcov hnutia za občianske práva, vraždu a vysokú cenu odplaty či dynamiku úspešných a neúspešných školských tried.
Dokazuje, že všeličo, čo je krásne a čo si ľudia nesmierne vážia, vzniká z toho, čo sa najprv javí ako životné útrapy a krivdy.

Kanadský žurnalista Malcolm Gladwell píše pre časopis New Yorker, predtým bol reportérom  Washington Postu, kde mal na starosti obchod a vedu. Pracoval aj ako vedúci pobočky časopisu v New Yorku, kde v súčasnosti žije. V knihách Výnimoční – Príbeh úspechu, Čo videl pes a iné dobrodružstvá, či Bod zlomu zásadne mení zaužívaný pohľad na svet a všetky sa stali bestsellermi. V roku 2005 ho  týždenník Time zaradil Gladwella medzi 100 najvýznamnejších ľudí na svete.

Objednajte si novinku Dávid a Goliáš.

Začítajte sa do novinky Dávid a Goliáš:
Slabšiemu zvykneme dávať mizivú šancu na úspech, a práve preto príbeh o Dávidovi a Goliášovi ľudí oddávna tak veľmi oslovuje. Arreguín-Toft však tvrdí, že víťazstvo slabšieho je pravdepodobnejšie, ako by sme sa nazdali. Slabší totiž vyhrávajú bežne. Prečo sme potom takí prekvapení zakaždým, keď nejaký Dávid porazí Goliáša? Prečo automaticky predpokladáme, že niekto, kto je menší či chudobnejší, či menej kvalifikovaný, musí byť nutne v nevýhode?

 Na zozname Arreguína-Tofta sa napríklad nachádza aj T. E. Lawrence (mnohým ľuďom známejší pod menom Lawrence z Arábie) – aj on bol jedným z tých, čo mali menšiu šancu, no zvíťazili. Viedol arabské hnutie odporu proti tureckej armáde, ktorá okupovala Arábiu koncom prvej svetovej vojny. Briti pomáhali Arabom v povstaní a dali si za cieľ zničiť dlhú železničnú trať, ktorú postavili Turci a ktorá viedla z Damasku hlboko do púšte na Arabskom polostrove.

Bola to úloha vyžadujúca ohromnú odvahu. Turci mali modernú armádu, ktorá vzbudzovala bázeň. Naproti tomu Lawrence velil nedisciplinovaným tlupám beduínov. Žiadne cvičené jednotky, iba divokí kočovníci. Sir Reginald Wingate, jeden z tamojších britských veliteľov, ich nazval „necvičenou zberbou, ktorej väčšina nikdy nevystrelila z pušky“. Boli však húževnatí a schopní rýchlych presunov. Typický beduínsky bojovník mal so sebou iba pušku, sto túb na strelivo a približne dvadsať kilogramov múky – čo potom znamenalo, že denne dokázal uraziť až 180 kilometrov púšťou, dokonca aj v lete. Nomádi si brávali so sebou nanajvýš pol litra pitnej vody, lebo si dokázali vyhľadať vodu v púšti. „Stavili sme na rýchlosť a čas, nie na údernú silu,“ písal Lawrence. „Mali sme k dispozícii len príslušníkov kmeňov, mužov nenavyknutých na konvenčný spôsob boja. Ich hlavnou prednosťou bola pohyblivosť, vytrvalosť, osobná inteligencia, znalosť miestnych pomerov a odvaha.“

Milan Buno
25.6.2014