Cestopis z divokej a horúcej Afriky

Vydajte sa na potulky africkou divočinou so slovenským cestopisom Pekelný raj.
Jeho autorom je skúsený novinár, karikaturista a cestovateľ Mikuláš Sliacky. V jeho cestovateľských príbehoch cítiť skúseného a vypísaného autora, ktorý zaujímavo popisuje krásy a jedinečnosť jedenástich afrických krajín.

„Som rád, že som niečo stihol, že sa mi podarilo prejsť za poznaním a dobrodružstvom všetky kontinenty okrem Antarktídy. Ale jeden kontinent milujem nadovšetko a stále sa tam vraciam. Je to Afrika. O nej som napísal a nafotil túto knihu,“ píše M.Sliacky.

V knihe nájdete 11 afrických krajín od Etiópie a Džibutska, cez Rwandu, Keňu, Tanzániu, Namíbiu, Zanzibar až po Ugandu, Botswanu a Zambiu.
Ku každej krajine krátke príbehy, úžasné zážitky ako najväčšie putovanie štvornožcov na svete, Masajovia, bečuánske slony a ich ochranársky cit pre rodinu, najväčší sopečný kráter na svete, alebo ak máte radi skupinu Queen, na Zanzibare je vyhľadávaná štýlová reštaurácia Fredieho Mercuryho.

Pozrite si video – M.Sliacky o knihe Pekelný raj:

Sliacky píše o Afrike, najmä čiernej, na juh od Sahary. O jej stále ešte nespútanej prírode a živloch, o divo a slobodne žijúcich zvieratách, o obdivuhodných, krásnych ľuďoch a ich spôsobe života, ktorý sa snažia uchovať.

• O starobylých kultúrach Krovákov a Pygmejov, o ktorých vieme máločo, o prastarom kresťanstve etiópskych Amharov.
• O rastafariánoch s dredmi, o nevrlých kočovných Afaroch, ktorých psy vedia v nekonečnej púšti nájsť vodu.
• O vymierajúcich horských gorilách na úbočí sopky, ku ktorým pocítite príbuzenský vzťah.
• O slonoch v delte Okawango, čo utvoria okolo spiaceho sloníčaťa nepreniknuteľnú hradbu.
• O hyenách, levoch a ich vzájomnej nenávisti.
• O kmeňoch na rieke Omo, kde chlapi a ženy žijú oddelene, mladí muži behajú po chrbtoch býkov, pasú ovce nahí, namiesto odevu majú na pleci samopal a ideálom ženskej krásy je tanier v ústach.

Kniha Pekelný raj má malý formát a je plnofarebná, pretože obsahuje množstvo nádherných fotografií. Ku každej krajine je na začiatku malý infoblok, z ktorého sa dozviete zaujímavé fakty alebo pikošky.

Máme dosť času, tak hrochy hodnú chvíľu pozorujeme. Skúšam ich zrátať, ale pri čísle 38 sa mi už ťaží pokračovať. ,,Hippo nevie plávať, iba chodí po dne, prípadne sa vznáša na vode,“ tvrdí náš sprievodca. To som už počul aj v Ugande, ale neviem, či je to pravda. Ešte sa dozvedáme, že z rozličných vodných rastlín, ktoré spásajú, majú hrochy silné vetry a to, čo sme dosiaľ považovali za chrochtanie, im vychádza z celkom iného telesného otvoru... A ešte bonbónik. Viete, ako si hroší samec označkuje teritórium? Vykadí sa na hladinu a ihneď svoje výkaly rozvrteným chvostom rozmetá na čo najväčšiu vzdialenosť. Zároveň si tak označkuje aj svoje samice, ktoré patria do jeho háremu. ,,Ktorý hippo dosiahne najväčší rozptyl lajna, ten je najväčší šéf,“ chechce sa ranger.

Prečítajte si krátky úryvok z knihy Pekelný raj:

Migrácia, najväčšie putovanie štvornožcov na svete

Čo je vlastne migrácia? Je to pohyb vyše dvojmiliónového stáda bylinožravcov po oblasti Serengeti na juhu a Masai Mara na severe. Zvieratá tiahnu za potravou podľa období dažďov po celom regióne. Za rok urobia obrovský 800-kilometrový okruh. Serengeti znamená v jazyku Masajov „nekonečná zem“. Región má plochu 30 000 km², je teda veľký takmer ako dve tretiny Slovenska. Tvoria ho trávnaté savany s riedkymi porastami akácií a lužných lesíkov v oblasti riek Grumeti v Tanzánii a Mara v Keni.

Každoročný príbeh sa začína v januári a vo februári, keď sa v južnej časti tanzánijského Serengeti narodí okolo 400-tisíc mláďat pakoní, nazývaných aj antilopy gnu. Na svet prichádzajú aj malé zebry. Nasleduje obdobie dažďov, v apríli prší asi pätnásť dní. Tráva narástla šťavnatá a vysoká, potravy je dosť na to, aby mláďatá zosilneli. V máji sa potom viac ako milión pakoní, nasledovaných státisícmi zebier, gaziel a byvolov, dá do pohybu. Postupne prejdú cez krokodíliu rieku Grumeti a priľahlé močiare a smerujú na sever do Kene. Začína sa obdobie sucha. V septembri sú už v oblasti Masai Mara a musia prekonať rieku Mara.

Zvyčajne používajú päť brodov, kde číhajú krokodíly, levy a leopardy. V Masai Mara pakone spásajú trávu do októbra. Potom nastáva ďalšie obdobie dažďov a stáda sa postupne otočia a tiahnu späť na juh, do Tanzánie. Tam dorazia ďalšie malé pakone a kolobeh sa opakuje. Milióny rokov. Stáda bylinožravcov ako svoju živú potravu počas ich púte sledujú dravce: levy, leopardy, gepardy. Pri prechode riek číhajú vo vode krokodíly...

Milan Buno, knižný publicista
Foto: Mikuláš Sliacky, Ikar