Slobodné Hlavné je román až bolestivo aktuálny. Číta sa so stiahnutým hrdlom

Jakub Filo otvorene priznáva, že kniha vznikala v čase, keď realita sama predbehla jeho predstavivosť: „Ukázalo sa, že realita je stále o krok pred pred fikciou. Akýkoľvek dystopický nápad som dostal, v skutočnosti sa odohral oveľa skôr, ako keby som tú realitu stále naháňal,“ hovorí autor.

Jednou z najsilnejších stránok románu sú postavy. Zároveň univerzálne aj nepríjemne známe. Premiér, Minister či Masliak nemajú byť karikatúrami slovenských politikov. Filo to zdôrazňuje, „že žiadna z postáv v tejto knihe nemá predlohu len v jednom konkrétnom človeku. Rovnakých politikov nájdeme v Maďarsku, Spojených štátoch, Poľsku či Brazílii.“

Príbeh sledujeme očami Maxa, novinára z Hlavného Mesta, ktorý roky odhaľuje korupciu a mocenské machinácie. Jeho pohľad je autentický, plný pochybností, hnevu aj nádeje. Max nie je hrdina, je to človek, ktorý sa snaží nestratiť kompas, keď sa pravidlá hry menia každý deň.

V Krajine sa začína šíriť nenávistná kampaň namierená proti Hlavnému Mestu, ktoré je miestom liberálnych a pokrokových hlasov. Premiér dokáže rozoštvať ľudí tak účinne, že každá jeho tlačovka sa mení na verejné pranierovanie „slniečkarov“. Polarizácia rýchlo prerastá do agresie, obmedzovania práv a čoraz hlbšej autokracie.
A potom prichádza nápad, ktorý všetko zmení.

„Čo ak by sa Hlavné Mesto odtrhlo od zvyšku Krajiny?“

Spočiatku je to len alkoholom podfarbený žart medzi priateľmi. No keď sa tieto slová o niečo neskôr objavia v petícii, ktorú Max nikdy nenapísal — len raz nahlas vyslovil — začína sa reťaz udalostí, z ktorých nie je návrat.

Prológ jasne ukazuje, ako môže nenápadná myšlienka prerásť do niečoho, čo už nikto nedokáže zastaviť: „Hlboké brázdy medzi ľuďmi vznikajú nenápadne. Keď sa prejavia v celej svojej veľkosti, zväčša sa už nedajú zaceliť.“

Kniha má za sebou netradičný tvorivý proces. Autor prezrádza, že prvú kapitolu napísal úplne poslednú, ešte pred Vianocami 2023. „Základná idea vznikla večer 17. novembra v bratislavskej krčme – ako vtip. Písanie bolo ťažšie kvôli tomu, že spoločenský vývoj bol rýchlejší než samotný rukopis.“

Jakub tiež priznáva, že písať satiru v čase, keď spoločnosť žije vlastnú dystópiu, je extrémne náročné: „Na jej konci nie je satira ani dystópia, iba veľmi okresaný opis reality.“

Slobodné Hlavné je kniha, ktorá reflektuje súčasnú atmosféru na Slovensku, nastavuje zrkadlo, ktoré nechce každý vidieť a ponúka napínavý až thrillerový príbeh. Zároveň núti premýšľať o tom, kam smerujeme, a pri tom všetkom dáva nádej, že cesta späť existuje.
Je to román, ktorý budete čítať so zatajeným dychom, no zároveň budete mať pocit, že sa ho jednoducho musíme naučiť čítať aj medzi riadkami.

Milan Buno, knižný publicista